Niektoré centrá pomoci sú po novom súčasťou siete s názvom Bezpečný bod. Predtým fungovali samostatne, teraz si môžu vymieňať skúsenosti, aby zlepšili svoje služby. Väčšina z nich sa nachádza v krajských mestách, kde je utečencov a cudzincov najviac.
Andrij pracuje v nitrianskej automobilke. Z Ukrajiny za ním prišla aj jeho manželka s dvomi deťmi. S vybavením detských prídavkov mu pomohlo miestne centrum. „Nie všetkému rozumiem, ako to funguje v praxi, aký doklad, dokument musím podať na úrad. Vždy mi rýchlo aj jednoducho odpovedajú,“ povedal Ukrajinec pracujúci v Nitre.
„Priemerná klientela, ktorá vychádza ročne, je v súčasnosti okolo tých 6 200 ľudí,“ priblížila koordinátorka kontaktného miesta pre cudzincov v Nitre Ivona Fraňová.
„Sme blízko hranice, takže ich máme pomerne dosť a centrum mesačne obslúži okolo 500 klientov,“ dodala vedúca klientského centra pre cudzincov v Prešove Daniela Baronová Vierová.
„Ich fungovanie je mimoriadne dôležité, a to najmä pre tých najzraniteľnejších. Ide o ľudí so zdravotným znevýhodnením, staršie osoby či osamelé matky s deťmi,“ uviedla vedúca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku Danijela Popovic-Efendic.
Centrám na pomoc utečencom sa v Správach venovala redaktorka Natália Dvoranová:
Vznikli po začiatku vojny
Mnohé centrá pomoci vznikli na Slovensku po začiatku vojny na Ukrajine. Okrem sociálneho poradenstva poskytujú aj psychologickú či právnu pomoc. Aby sa im fungovalo jednoduchšie, spojili sa do siete s názvom Bezpečný bod. Tá združuje Bratislavu, Nitru, Trnavu, Žilinu, Prešov, Košice a Michalovce.
„Vytvárame pre centrá jednotnú komunikačnú platformu. Snažíme sa, aby mali jednotné pravidlá, aby zdieľali svoje skúsenosti a pomáhali si, ak nastanú neobyčajné situácie,“ vysvetlila výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska (ÚMS) Jana Červenáková.
„Vieme si zdieľať materiály, prístupy ku klientele a tiež aj nejaké legislatívne zmeny či novinky. Vieme sa dozvedieť rýchlejšie, keďže sme súčasťou nejakej siete a jednotlivé samosprávy majú možno trochu iné informácie,“ uviedla vedúca podpory pre ľudí s cudzineckým pôvodom v Bratislave Dominika Nagyová.
„Nie každé centrum poskytuje úplne všetky služby alebo ich vie zastrešiť. Takto si dokážu vzájomne pomôcť,“ vysvetlila odborníčka na sociálne veci a koordinátorka projektu ÚMS Mária Wagingerová.
Väčšina centier sa v súčasnosti financuje cez národný projekt Integrácia. Ten sa však čoskoro skončí. Hľadajú preto spôsob, ako zabezpečiť ich financovanie na dlhší čas.
