Rekonštrukcia domu alebo bytu často nie je možná bez stavebného povolenia. Znamená to nekonečné papierovanie, vyjadrenia od susedov či rôznych inštitúcií. O to prísnejší dohľad a viac povinností by človek čakal pri prestavbe trojposchodovej budovy na apartmánový dom.
V prípade bývalej nemocnice na Pionierskej ulici v Bratislave to však neplatilo. Majiteľovi na premenu stačil zrýchlený režim, tri ohlásenia stavebnému úradu. Hoci prokuratúra tvrdí, že bol porušený zákon, nik za to nepyká. Podrobnosti v relácie Reportéri zisťovala redaktorka Ingrid Drozdíková.
Dlhé roky stála budova bývalej nemocnice opustená. Minulý rok obyvateľov prekvapil stavebný ruch. „Od začiatku bola tá rekonštrukcia veľmi hlučná. Boli tam v podstate búracie práce, ďalej šíril sa prach, pracovalo sa cez víkendy, cez sviatky, čiže aj v nedeľu,“ opísala obyvateľka Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto Veronika Zábrodská.
„Zistila som, že sa tam robí veľká prestavba, ktorá vlastne nemala žiadnu tabuľu ani oznam, kde je napísané, o akú realizáciu stavebnú ide, čo sa prestavuje, kto je za ňu zodpovedný,“ vysvetlila poslankyňa MČ Bratislava – Nové Mesto Katarína Gebhardt.
„Zo začiatku tam bolo len oznámenie s udržiavacími prácami a prebiehali naozaj výrazné rekonštrukčné práce, čo sa týka vnútornej dispozície daného objektu,“ povedal ďalší poslanec mestskej časti Andrej Árva.
„On vybúral komplet vnútro nemocnice, vybúral okná, zmenil fasádu. Tá budova bola komplet zvnútra vykuchaná a nanovo ju začal stavať,“ spresnila Gebhardt.
Práce povolili na ohlášku
Rekonštrukciu budovy schválil stavebný úrad mestskej časti Nové Mesto. Vtedajšiemu majiteľovi eseročke Separax ju na konci roka 2024 povolil na ohlášku.
„Tieto stavebné práce spočívali vyslovene v udržiavacích prácach, ako aj v rekonštrukčných prácach spočívajúcich v osádzaní interiérových dverí, rekonštrukcii obkladov, dlažieb, výmeny okenných výplní, alebo rekonštrukcii okenných otvorov. A jednoducho, stavebné úpravy boli iba v takom rozsahu, v akom ich ohlásenie pripúšťa,“ reagoval právny zástupca majiteľa budovy Urban nest, s.r.o. Andrej Vilhan.
„Stavebný úrad vždy vychádza z obsahu podaných žiadostí. V jednom prípade vydal stavebný úrad súhlas. Ďalšiu žiadosť zamietol. Nadriadený orgán však s týmto postupom nesúhlasil a prikázal stavebnému úradu povoliť stavebné úpravy na základe ohlásenia,“ uviedla hovorkyňa MČ Bratislava – Nové Mesto, Martina Goffová.
„Ohláška je ako keby zjednodušený režim. Na ohlášku môžete zmeniť aj dispozíciu, ale nesmiete zasahovať do nosných prvkov, či už steny, stropy, strecha. Nesmiete meniť vzhľad budovy,“ vysvetlil nezávislý projektant Jaroslav Studénka.
Udržiavacie práce však skončili tak, že nový vlastník, spoločnosť Urban nest, prestavala nemocnicu na dom s 27 apartmánmi a s parkovacími miestami pre 81 áut.
Nový majiteľ požiadal v januári tohto roka bratislavský magistrát o súhlas k nadstavbe dvoch ďalších podlaží a pridanie závesných balkónov k existujúcim apartmánom. Hlavné mesto súhlasné stanovisko nevydalo. Zámer je podľa neho v rozpore s územným plánom.
„Stavebný úrad v čase, keď chcel vykonať kontrolu, či stavebník vykonáva stavebné práce na základe ohlásenia, poslal stavebníkovi ohlásenie. Ten si ho však neprevzal, stavebný dohľad sme teda nemohli vykonať,“ opísala Goffová.
„Stavebník v podstate dával tri ohlášky na rekonštrukciu danej budovy, čo vo mne vzbudzuje isté pochybnosti. Prečo sa to nemohlo spraviť v jednom kroku alebo na stavebný zámer,“ skonštatoval Árva.
„Pokiaľ viem, z miestneho úradu zasiahli, v podstate vydali nejaké rozhodnutia, že to nie je v poriadku a dávali podnety na príslušné inštitúcie,“ uviedol Martin Vlačiky, poslanec MČ Bratislava – Nové Mesto a poslanec MsZ hlavného mesta Bratislavy. Reagoval na otázku Reportérov, či úrad na mestskej časti mohol zasiahnuť.
„Pán starosta mi stále tvrdil, že je to v poriadku, že môže developer takýmto spôsobom stavať,“ povedala Gebhardt.
Búrali sa tam nenosné priečky, čo som videl. Búrali sa tam nejaké prestupy cez podlažia. Do statiky sa zrejme nezasahovalo,“ opísal Studénka. Upozornil, že je dôležité aj to, či sa menila požiarna odolnosť z tých jednotlivých konštrukcií. „Lebo iné nároky má ako keby apartmánový dom a iné nároky má kancelársky, respektíve administratívna budova,“ vysvetlil.
„Kompetencia kontroly prešla na Bratislavský stavebný inšpektorát, ktorému sme náš podnet o potrebe stavebného dohľadu postúpili,“ povedala Goffová.
„Predmetná stavba bola zaradená do plánu dohľadov a kontrol pre druhý kvartál roka 2026,“ potvrdila hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPV) SR Simona Parížeková.
„Z nášho pohľadu klienta nedošlo k zmene spôsobu užívania stavby, pretože stavba aj v pôvodnom kolaudačnom rozhodnutí bola určená na administratívu, dispečing a garáže,“ skonštatoval Vilhan.
„Riešime kolaudačné rozhodnutie, ktoré má 60 rokov. Odvtedy sa menili podmienky, aj bezpečnostné, požiarne, ja neviem, hygienické normy,“ vyhlásil Vilhan.
„Sú to nebytové priestory, to znamená, že ľudia sa tam budú vyskytovať, ale podľa mňa nie vo väčšom rozsahu, než tomu bolo v pôvodnom zámere,“ doplnil.
Byty sú už v ponuke
Realitné kancelárie už ponúkajú predaj alebo prenájom apartmánov na Pionierskej. Štáb reportérov si bol pozrieť trojizbový byt.
„Ak to bola predtým pôvodne administratívna budova a zmenil sa účel využívania na apartmánovú, je potrebná zmena účelu. To robí stavebný úrad stavebným konaním. Na konci sa robí klasická kolaudácia,“ vysvetlil Studénka.
„Je tam iné rozdelenie napríklad na protipožiarne úseky. Sú tam iné požiadavky z hľadiska únikových ciest, evakuácie,“ spresnil Gabriel Megó z Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) SR.
„My, keď si chceme nadstaviť nad dom jedno poschodie alebo len strechu, tak na to potrebujeme stavebný proces. A pre každého by mali platiť zákony. Nie to, že za jeden rok tu vyrastie takáto stavba, je to bytovka,“ vyhlásila Zábrodská.
Poslankyňa mestskej časti Katarína Gebhardt sa obrátila na prokuratúru, aby preskúmala, či na takúto rekonštrukciu stačili ohlášky.
„Voči ohláške podala Okresná prokuratúra Bratislava III protest, pričom podľa názoru prokuratúry stavebný úrad sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, či tieto stavebné úpravy nezasiahnu aj do zmeny užívania tejto stavby,“ uviedla hovorkyňa Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová.
„Mestská časť uvedenému protestu prokurátora nevyhovela a spis s uvedeným dôvodom odstúpila nadriadenému orgánu,“ povedala Goffová.
„Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava nevyhovel protestu prokurátora,“ skonštatovala Parížeková.
„Druhá rovina sa týkala vlastníckych práv k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod touto nebytovou budovou. Tie sú vo vlastníctve hlavného mesta Bratislavy. Podľa názoru prokuratúry by mohli byť týmito stavebnými úpravami dotknuté vlastnícke práva vlastníka týchto pozemkov,“ upozornila Kováčová.
Magistrát hlavného mesta v písomnom stanovisku uviedol, že spoločnosti Urban nest, s.r.o. bolo komunikované, že súhlas so stavebnými úpravami, o ktoré žiadala, mesto nevydá.
„Nakoľko samotný protest nepodlieha revízii ani prieskumu, tak nemožno konštatovať so stopercentnou platnosťou, že toto rozhodnutie o proteste je vecne správne,“ povedal Vilhan.
„Ani stavebný úrad a ani nadriadený orgán stavebného úradu tomuto protestu nevyhovel,“ potvrdila Kováčová. „Postup prokuratúry vo vzťahu k tomuto protestu už bol uzatvorený, pretože táto ohláška už bola zapísaná do katastra nehnuteľností,“ dodala.
Kataster zapísal na list vlastníctva jednotlivé apartmány. Podľa odborníkov, s ktorými sme prípad konzultovali, je však na vydanie súpisného čísla potrebné kolaudačné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o zmene v užívaní stavby. Ani jedno z toho neexistuje.
„Ak vedenie mestskej časti a stavebný úrad zároveň deklarujú, že žiadne kolaudačné rozhodnutie na zmenu účelu stavby vydané nebolo, vzniká zásadný právny rozpor. Takýto stav môže naznačovať buď vážne zlyhanie vnútorných procesov na úrovni samosprávy, alebo potrebu preveriť zákonnosť a pravosť podkladových listín v katastri,“ skonštatoval odborník na stavebný a katastrálny zákon.
„Ak je pravda aj to, že daný objekt je na katastri už zapísaný so zmenou funkcie, tak ja sa pýtam, kde nastala chyba?“ zdôraznil Árva.
„Konštatovanie o absencii stavebného resp. kolaudačného povolenia nemá vplyv na zápis rozdelenia nebytových priestorov do katastra nehnuteľností v prípade, ak ide o budovu postavenú pred 1. 10. 1976.,“ vysvetlil hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.
„Pozrite sa, my sme zápis zápis nevykonávali. My sme jednoducho doručili katastru listiny, ktoré sme mali k dispozícii,“ povedal Vilhan.
Stavebníkovi sa navyše podarilo v katastri rozdeliť pozemky, ktoré mu nepatria. „Majiteľ vlastní budovu a jeden pozemok pod budovou. Dva ďalšie pozemky, ktoré sú na tejto ploche a pod budovami, aj okolo budovy patria magistrátu,“ vymenovala Gebhardt.
„Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III podala upozornenie, ktorým vyčítala katastru nesprávny postup. Ten spočíval v tom, že zapísal údaje o novovytvorených pozemkoch na list vlastníctva do katastra nehnuteľností bez súhlasu vlastníka týchto pozemkov, čo je hlavné mesto Bratislava.
„Súhlas Hlavného mesta SR Bratislavy sa nevyžadoval. Vlastník stavby vypracoval a dal úradne overiť geometrický plán, ktorý bol podkladom zápisu,“ povedal Neumann.
„To rozdelenie kopíruje existujúci skutočný stav. To znamená, už 60 rokov mal magistrát mal povedať, že táto časť pozemku sa nachádza pod stavbou a zvyšná časť pozemku je mimo stavby,“ vyhlásil Vilhan.
„Zákon o prokuratúre nedáva prokuratúre možnosť od katastra čokoľvek vymáhať. Čiže je to iba upozornenie, že došlo k porušeniu zákona,“ vysvetlila Kováčová.
Nakladanie s odpadom
Kritici upozorňovali, že nie je jasné, ako sa pri prestavbe nakladalo s odpadom. Najmä, ak existujú podozrenia, že obsahoval azbest. Odpoveď na to, či sa azbest v budove nachádzal, mala dať stavebná dokumentácia zo 60. rokov. Hľadali sme ju v archíve mesta Bratislavy. Neúspešne. Archív eviduje iba jeden súťažný návrh na výstavbu nemocnice z roku 1957.
„Nemocnica v 60. rokoch bola vykurovaná na tuhé palivo, mala dva kotle, štyri komíny, teplovody,“ povedala Gebhardt.
Studénka označil za pravdepodobné, že azbest sa v tých rokoch sa používal bežne. „Je to tam veľmi pravdepodobné,“ uviedol.
„Keď sa budeme baviť o komínoch a komínových vložkách, tak tam sme sa pomerne často stretávali s vložkami azbestovými alebo ktoré obsahovali azbest. Takisto boli v tom čase rôzne iné vložky, alebo šamotové alebo keramické,“ potvrdil Megó.
Vilhan však vyhlásil, že v karte materiálov sa nikde azbest neuvádza ako stavebný materiál.
Studénka povedal, že je potrebné vyriešiť aj nakladanie s odpadmi. „To sa väčšinou dokladuje stavebnému úradu ku kolaudácii, ale pri ohlásení tam zrejme asi nič takéto nebolo,“ skonštatoval.
„Spoločnosť Separax nám poskytla vážny lístok, ktorým vlastne vyvážala stavebný materiál. Z vážneho lístku, ktorý zaobstarala 2. mája 2025, vyplýva, že vyvezeným materiálom bola zmes betónu, tehál, škridiel, obkladu a keramiky. To znamená žiaden azbest,“ tvrdil Vilhan.
Štáb Reportérov pripomenul, že rekonštrukcia prebiehala ďalej a určite by mali byť ešte aj iné vážne lístky. „To nepochybujem, ale klient nám poskytol dokument, ktorý mu poskytla spoločnosť Separax,“ reagoval Vilhan.
Po podozreniach, že pri rekonštrukcii nedošlo k správnej likvidácii odpadu, rozbehli úrady sériu kontrol.
„Dňa 15. júla minulého roku vykonali odborní pracovníci tunajšieho úradu na Pionierskej 6 štátny zdravotný dozor. V rámci toho bolo zistené, že prebieha rekonštrukcia interiéru. Avšak, na stavbu nás dotyčný stavebník nepustil, nakoľko išlo o súkromný pozemok,“ povedala hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Katarína Nosálová.
„Pri prvej obhliadke 7. júla 2025 stavebník nevpustil Slovenskú inšpekciu životného prostredia do budovy, bola vykonaná obhliadka vonkajšieho areálu,“ uviedla inšpekcia v stanovisku.
„To, že údajne teda nebola nejaká kontrola pripustená, vám neviem potvrdiť ani vyvrátiť,“ povedal Vilhan.
Až keď bol objekt komplet prestavaný, teda nemocnica, tak potom povolil prísť na obhliadku. Pol roka od vybúrania,“ uviedla Gebhardt.
„Oslovili sme všetky orgány, ktoré sú kompetentné preverovať nakladanie s odpadom v rámci akejkoľvek stavby. Skonštatovali, že sa azbest na danej stavbe nenachádza,“ potvrdil starosta MČ Bratislava – Nové Mesto Matúš Čupka.
„Mestská časť sa nesnažila nejakým spôsobom viacej v rámci ochrany občanov o tento objekt,“ skonštatovala Gebhardt.
„Očakávala by som, minimálne od tých úradov, aby sa prešetrilo, či sa niečo také môže robiť na ohlášku. Lebo potom je to precedens pre hocičo v budúcnosti, že takto môžeme stavať,“ uzavrela Zábrodská.
