V lete často vyhľadávame osvieženie v jazerách, riekach či bazénoch. Prudký skok do studenej vody však môže spôsobiť nebezpečnú reakciu organizmu. Riziko je zvýšené najmä u osôb s ochoreniami srdca, ale aj u detí či športovcov. Upozornil na to fyzioterapeut Ľubomír Majstrák.
“Takzvaný ponárací reflex (diving reflex) je prirodzený obranný mechanizmus tela, ktorý sa spúšťa, keď sa tvár a telo náhle ponoria do studenej vody. Telo sa snaží šetriť kyslík,” vysvetlil Majstrák. Spresnil, že pri tejto reakcii sa spomalí srdcová činnosť, teda nastane bradykardia. Tiež sa zúžia cievy a krv sa presunie k dôležitým orgánom, ako sú srdce a mozog.
“U niektorých ľudí to však môže spôsobiť nebezpečné spomalenie srdca alebo poruchy rytmu. Môže to dokonca viesť k zástave srdca aj u zdravých plavcov,” upozornil Majstrák.
Ohrozené sú deti, ale aj športovci
Obzvlášť ohrození sú najmä ľudia s ochoreniami srdca alebo poruchami srdcového rytmu, arytmiami. “Niektorí často ani nevedia, že ich majú,” dodal. “Zvýšené nebezpečenstvo hrozí aj deťom a tínedžerom, pretože ich telo reaguje citlivejšie,” pokračoval.
Nebezpečenstvo spojené s prudkým ochladením tela sa vzťahuje aj na športovcov, ako sú kajakári, potápači, skokani do vody. “Tiež by si mal pozor dávať každý, kto bez predchádzajúceho ochladenia tela skáče do veľmi studenej vody, najmä po pobyte na slnku,” dodal.
Na piatok 25. júla pripadá Svetový deň prevencie pred utopením. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ročne takto vo svete prichádza o život viac než 230-tisíc ľudí. Okrem prevencie je dôležité vedieť poskytnúť aj prvú pomoc.
Majstrák pripomenul, že v prípade, ak niekto vo vode skolabuje, je potrebné ho čím skôr vytiahnuť na bezpečné miesto. “Skontrolujte vedomie a dýchanie a zavolajte rýchlu zdravotnú pomoc,” uviedol. “Ak človek nedýcha, začnite s resuscitáciou. Pokračujte v nej až do príchodu záchranárov,” doplnil.
