Ak by ľudia na Slovensku namiesto stávkovania radšej investovali, mohli by mať o dve pätiny vyšší dôchodok. Vlani prehrali Slováci v hazarde 1,45 miliardy eur, čo na jedného hráča predstavuje 756 eur ročne. Ak by rovnakú sumu každoročne investovali napríklad do akciových fondov, na dôchodku by si mesačne prilepšili o 260 eur. Zhodnotila to šéfka PR spoločnosti Finax Linda Gáliková.
„Ak by Slováci namiesto stávkovania investovali rovnakú sumu do akciových fondov s očakávaným zhodnotením osem percent, po 30 rokoch by mali na účte dokopy 88-tisíc eur. Na starobu by si tak k štátnemu dôchodku prilepšili rentou vo výške 260 eur mesačne po dobu 20 rokov,“ spresnila Gáliková.
Na základe údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier vyplýva, že miera stávkovania v SR naberá na popularite. A to aj napriek drahším cenám potravín v obchodoch a nedostatočným úsporám obyvateľov. Počet užívateľov hazardných hier je približne 1,9 milióna, čo predstavuje tretinu populácie.
Výsledkom stávkovania je každý rok podľa Gálikovej čistá strata pre hráčov, keďže celkovo nedosahuje zisk približne 90 percent stávkujúcich. Výnimky sú len krátkodobé a ojedinelé a výhry netvoria dlhodobý priemer.
Priblížila, že hazardu často podliehajú nízkopríjmové skupiny. Oberajú sa nielen o časť svojich príjmov, ale aj o ich následné zhodnotenie, ktoré by získali investovaním. Rovnako stávkovanie zhoršuje bonitu, teda schopnosť žiadateľa získať úver za výhodných podmienok.
„Pokiaľ sa venujeme tomuto typu aktivít, môže nás to znevýhodniť napríklad pri čerpaní hypotéky. Banky sledujú výdavky súvisiace s hazardom a môžu takýmto klientom odmietnuť hypotéku, znížiť úverový rámec alebo ponúknuť horšiu úrokovú sadzbu,“ upozornila.
Dodala, že ak sa hazard stane pravidelnou súčasťou rozpočtu domácností, môže to v čase ekonomickej neistoty ohroziť ich schopnosť splácať úvery, zvládať neočakávané výdavky alebo životné situácie. Výdavky na hazard by preto nemali byť súčasťou stabilného rozpočtu domácností.