Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok (26. 8.) povedal, že uznáva, že za Osmanskej ríše bola spáchaná genocída Arménov. Vyjadril sa tak v stredu (27. 8.) v podcaste Patricka Bet-Davida. Turecké ministerstvo zahraničia v reakcii uviedlo, že Netanjahu sa iba snaží zakryť zločiny, ktoré on a jeho vláda spáchali na Palestínčanoch v Pásme Gazy.
Na otázku Bet-Davida, prečo žiadny izraelský premiér doteraz neuznal existenciu genocídy Arménov, Netanjahu odpovedal: „Práve som to urobil.“
Podľa denníka The Guardian v odpovedi odkazoval na rezolúciu prijatú izraelským parlamentom, hoci žiadna podobná legislatíva nebola schválená. V roku 2018 bolo hlasovanie v izraelskom parlamente o uznaní tejto genocídy zrušené pre nedostatočnú podporu v koalícii.
Turecko slová izraelského premiéra odsúdilo. „Netanjahuovo vyhlásenie ohľadom udalostí z roku 1915 je pokusom o zneužitie tragédie na politické účely,“ uviedlo turecké ministerstvo zahraničia.
„Netanjahu, ktorý figuruje v procese kvôli obvineniu z genocídy spáchanej voči Palestínčanom, sa snaží zakryť zločiny, ktoré spáchal on a jeho vláda,“ dodala turecká diplomacia.
Turecko genocídu odmieta
Arménsko sa dlho snaží o medzinárodné uznanie arménskej genocídy, počas ktorej zomrelo za Osmanskej ríše 1,5 milióna ľudí, okrem Arménov tiež Asýrčania a Gréci. Udalosti sa stali v rokoch 1915 až 1923.
Turecko, ako nástupnícky štát Osmanskej ríše, pojem genocída odmieta a tvrdí, že obeťou bolo 300-tisíc až 500-tisíc a že išlo o represie v kontexte vojny. Turecko sa tiež bráni tým, že zločin sa udial pred vznikom Tureckej republiky.
Uruguaj sa 20. apríla 1965 stal prvou krajinou, ktorá oficiálne arménsku genocídu uznala. Neskôr to urobilo oficiálne na rôznych úrovniach vyše 30 krajín sveta, vrátane Česka.
Vzťahy medzi Izraelom a Tureckom sú kvôli vojne v Pásme Gazy na bode mrazu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan patrí k najhlasnejším kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy, ktorá začala ako odveta za útok palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.
