Uplynulo už desať rokov od masovej utečeneckej vlny z Blízkeho východu do Európy. Najväčšou skupinou boli Sýrčania, spočiatku ich vítali s otvorenou náručou, postupne sa optimizmus vytrácal. Ako sa ich podarilo integrovať do rakúskej spoločnosti a koľko to stálo, zisťoval štáb Slovenskej televízie.
Vojna alebo sloboda. Pred touto voľbou stál Sýrčan Hamzeh Laila pred desiatimi rokmi. „Nechcel som bojovať ani na strane diktatúry, ani proti môjmu ľudu. Poznám niekoľko ľudí, ktorí po vstupe do sýrskej armády nezostali nažive ani mesiac,“ povedal Laila.
Útek aj začiatky v Rakúsku boli ťažké, takmer dva roky sa intenzívne učil jazyk, potom si našiel prvú prácu v prekladateľskej agentúre. „Zamestnávatelia nedôverujú ľuďom, ktorí môžu mať aj vysokoškolské vzdelanie, ale sú z inej krajiny,“ poznamenal Laila.
Hamzeh Laila medzičasom získal rakúske občianstvo. Zhruba šesť z desiatich utečencov, ktorí prišli do Rakúska v roku 2015, má prácu. Pri mužoch sa zamestnanosť dostáva na takú úroveň ako pri tých rakúskych.
Ako sa darí prisťahovalcom v Rakúsku, zisťovala v relácii Správy redaktorka STVR Tamara Lištiaková:
Investícia sa krajine vypláca
Krajina za desať rokov investovala do sociálnych dávok a integračných opatrení takmer deväť miliárd eur. „Táto investícia sa ale vypláca. Tým, že väčšina prišla vo veľmi mladom veku, bude aj dlhšie pracovať a prispievať do sociálneho a penzijného systému,“ uviedla odborníčka na migráciu z Ekonomickej univerzity vo Viedni Judith Kohlenbergová.
Migrácia je témou, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Podľa politologičky sú to najmä kultúrne a náboženské rozdiely.
„Vznikajú aj getá a z tejto situácie je ťažké dostať sa. Bola by však riešiteľná, ak by sme viac investovali do integrácie,“ poznamenala politologička z Inštitútu pre strategické analýzy Daniela Ingruberová.
Viacerým obyvateľom prekáža, že prisťahovalci krajinu zmenili. Nedávno v budove vo Viedni predával spodnú bielizeň a plavky tradičný rakúsky výrobca, dnes je tam moslimský obchod. Okrem iného, v lete ponúka aj burkiny, teda plavky, ktoré zahaľujú takmer celé telo.
„Radikáli sa zameriavajú predovšetkým na tínedžerov. Musíme sa im venovať nielen v školských triedach, parkoch alebo mešitách, ale najmä v digitálnom priestore,“ povedala Kohlenbergová.
Rastúce protiimigračné nálady sa pretavili do výhry krajnej pravice v minuloročných parlamentných voľbách. Strana Slobodných skončila napriek víťazstvu v opozícii.
„Teraz je v lepšej pozícii, bude len kritizovať a pracovať na tom, aby získala absolútnu väčšinu v ďalších parlamentných voľbách,“ avizovala Ingruberová. Počet žiadostí o azyl klesol v Rakúsku na najnižšie číslo za uplynulých päť rokov. Odborníci poukazujú na to, že najmä sektor služieb sa bez týchto ľudí nezaobíde.
