Vo svete sa rozhorel nový diplomatický spor. Grécko a Turecko bojujú o držkovú polievku. Obe krajiny si privlastňujú jej pôvod a usilujú sa o jej zápis do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Hustá, silná, s prenikavou vôňou. Turecko aj Grécko ju považujú za svoje národné dedičstvo. V gréčtine sa volá paca a po turecky je to iskembe.
„Držky sa varia v tomto kotli najmenej osem, deväť hodín. Potom sa vyberú, pokrájajú na kúsky a pridávame korenie podľa chuti,“ priblížil turecký kuchár Ali Ohtamis.
Sporu o držkovú polievku sa v relácii Správy venovala redaktorka Martina Jančeková:
Aj Gréci ju varia podobným spôsobom, ale niektorí kuchári k držkám pridávajú aj hovädzie lýtko. Dimitrij je majiteľom reštaurácie, ktorá varí grécke jedlá. Chce dosiahnuť, aby držkovú polievku zapísali na zoznam UNESCO ako tradičný grécky pokrm.
„Spolu s kultúrnym centrom v Solúne sme predložili veľmi podrobnú dokumentáciu, naším cieľom je ochrániť polievku a zapísať ju do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Grécka,“ uviedol majiteľ gréckej reštaurácie Dimitri Tsarouchas.
Prekvapení Turci
Turkov takáto žiadosť o zápis do UNESCO prekvapila. Považujú iskembe za svoj národný pokrm. Argumentujú, že o predajcovi držkovej polievky v Istanbule sa píše v cestopise zo 17. storočia. Gréci zase tvrdia, že polievka, teda recept na pacu, sa spomína už v Homérovom epose Odysea a to bolo oveľa skôr.
„Rovnako ako baklavu a mnoho iných vecí, aj na toto si Gréci chcú robiť nároky, považujú to za svoje. Ale pravdepodobne pre nich bude ťažké dokázať to,“ reagoval majiteľ tureckej reštaurácie Ali Turkmen.
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí – podľa iných zdrojov totiž držková polievka pochádza z Maďarska a v časoch Rakúsko-Uhorska sa rozšírila po celej strednej Európe. Jej história siaha pravdepodobne do 17. storočia.
