Na hlavný obsah

Šéf iránskej justície vyzval na boj proti anomáliám zo západu. Chce pritvrdiť pravidlá obliekania pre ženy

Ženy musia nosiť hidžbáb na verejnosti od islamskej revolúcie.

Spoločné modlitby za dážď v Teheráne.
Spoločné modlitby za dážď v Teheráne. Foto: TASR/AP Photo/Vahid Salemi

Šéf iránskej justície vyzval miestne úrady, aby zaujali tvrdší postoj voči sociálnym anomáliám, ktoré podľa neho do krajiny vnášajú západní nepriatelia Teheránu. Informovala o tom dnes agentúra AFP.

Podľa nej reagoval na skutočnosť, že ženy, najmä mladé dievčatá, čoraz častejšie ignorujú povinnosť zavedenú autoritárskym islamským režimom spred takmer polstoročia, podľa ktorej si musia ženy zakrývať na verejnosti vlasy šatkou a nosiť decentné oblečenie.

„Vyzval som generálneho prokurátora a všetkých prokurátorov v krajine, aby nariadili bezpečnostným zložkám vyhľadávať sociálne anomálie,“ povedal šéf iránskej justície Gholámhosejn Mohsení Edžeí podľa AFP. A zároveň obvinil Západ, že tieto trendy do Iránu zámerne infiltruje.

„Jedným z prejavov nepriateľského úsilia je nahota a nerešpektovanie hidžábu,“ dodal s odvolaním sa na šatku, ktorým si moslimské ženy na verejnosti zvyčajne zakrývajú vlasy a dekolt. Nahotou podľa AFP mienil nevhodné oblečenie.

Hidžáb na verejnosti

Ženy v Iráne hidžáb musia nosiť na verejnosti od islamskej revolúcie, ktorá v roku 1979 zvrhla režim Západom podporovaného šáha Mohammada Rezu Pahlavího. Odvtedy je v Iráne pri moci moslimské šiitské duchovenstvo.

V posledných rokoch však ženy vo veľkých iránskych mestách, najmä v Teheráne, vychádzajú z domu bez šatky, nosia džínsy a napríklad aj tričká s hlbokým výstrihom alebo odhaľujúce brucho.

Hidžáb prestalo mnoho žien v Iráne nosiť pred tromi rokmi na protest proti smrti mladej Iránky kurdského pôvodu Mahsy Amínovej po zatknutí mravnostnou políciou. Tá ju obvinila z príliš voľne nasadeného hidžábu. V krajine sa následne konali masové protesty, pôvodne cielené proti potláčaniu ženských práv, ktoré prerástli v najväčšie protivládne manifestácie od roku 1979.

Vláda proti demonštráciám tvrdo zasiahla, podľa mimovládnych organizácií pritom zomrelo vyše 500 osôb a takmer 20-tisíc ľudí bolo zatknutých. Mnohí boli odsúdení na tresty väzenia, desiatka z nich bola popravená.

V posledných mesiacoch iránske úrady zavreli niekoľko kaviarní a reštaurácií kvôli tomu, že nevymáhali povinné nosenie hidžábu alebo že predávali alkohol.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet