Mnohí ju považujú za jednu z najkrajších dolín na Slovensku. Národná prírodná rezervácia Kvačianska dolina ponúka nádherné výhľady. V jej hornej časti sa nachádzajú jedinečné stavby, ktoré pripomínajú voľakedajší život. Človek sa tu môže dotknúť minulosti a obdivovať ľudové inžinierstvo našich predkov.
Kvačianska dolina sa kľukatí medzi masívmi Chočských vrchov. Dostanete sa do nej z Hút, Kvačian aj z Veľkého Borového. Svojou divokou krásou láka turistov, fotografov aj filmárov. Ostré bralá i zurčiaci potok Kvačianka vytvárajú scenériu, ktorá bola prírodnou kulisou nejednej rozprávky.
Čo okrem prírody nájdeme v Kvačianskej doline, zisťovala v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Zuzana Ševčíková:
Pri prechádzke dolinou neobíďte vyhliadky Kobyliny a Malý Roháč, no len v tom prípade, že nemáte strach z výšok. Pod nohami sa vám ukáže priepastná dolina, nad hlavou šum stromov a vietor. Jednoducho, Kvačianska dolina sa vám otvorí v celej svojej kráse.
Prechádzka Kvačianskou dolinou, to nie je len obyčajná turistika. Približne v jej strede narazíte na drevené vodné mlyny z prvej polovice 18. storočia. Pôvodné budovy sa nezachovali. Tie, ktoré tu stoja dnes, postavili o sto rokov neskôr.
„Je to dolina, ktorá aj historicky bola významnou dopravnou spojnicou nielen medzi týmito dvoma regiónmi, ale aj ako nadregionálna dopravná cesta. Mlyny sa tu nachádzajú preto, že obce proti prúdu, ktoré ležia už ako keby na Oravskej strane – Huty, Veľké Borové a Malé Borové, vo svojich chotároch jednoducho vodu nemajú,“ priblížil riaditeľ Vodné mlyny Oblazy n.o. Marti Petráš.
„Takže keď tamojší obyvatelia dospeli do bodu, že by sa im oplatilo vybudovať mechanický mlyn, tak museli vyriešiť problém, že keď nemajú vodu u seba, musia ísť tam, kde voda je,“ doplnil.
Čím sú mlyny vzácne?
Z pôvodných troch mlynov sa zachovali dva. Horný Gejdošovský, nazvaný po posledných majiteľoch, stojí na kamennej podmurovke. Nadšenci a milovníci vodných mlynov tu vynovili izbu mlynára. V dolnom, takzvanom Brunčiakovskom mlyne, je okrem mlynského kolesa aj píla.
„Keďže mletie v týchto chudobných krajoch, veľmi skromne úrodných, nebolo až tak ziskové, tak mali mlynári snahu pripájať ďalšie prevádzky, ktorými by si vylepšili. Na hornej budove bola prirobená šindliarka, na ktorej sa rezal šindeľ okružnou pílou a na dolnom mlyne máme mimoriadne vzácny stroj gátrovej píly, ktorý vieme spoľahlivo datovať pred rok 1873,“ opísal Petráš.
Uviedol tiež, že mlyny nie sú vzácne len vekom, ale aj niečím iným. „Je to jednak samotné umiestnenie v divokej skalnej tiesňave, kde by za normálnych okolností ľudia nestavali ani obydlia, ani takéto zariadenia, a najmä sú vzácne tým, že dolný mlyn sa nám podarilo po obnove uviesť do prevádzky schopného stavu,“ ozrejmil riaditeľ Vodných Mlynov Oblazov.
Podľa Petráša sa tam nové vodné koleso rozkrútilo v roku 2003 a postupne obnovovali ďalšie stroje. Dokonca aj mlecí stroj, ktorý bol schopný mlieť. A takto tu mlyn aj jedinečná píla pracovali dvadsať rokov až do povodne v auguste 2023.
Prívalová vlna všetko zničila
Prívalová vlna za pár minút zničila drevenú hať, ktorá zdvíhala dno, aby bolo možné odoberať vodu do mlyna. Mlynské kolesá sa zastavili. Napriek tomu je mlyn celoročne prístupný. Postupne sa ho darí obnovovať aj vďaka dobrovoľným príspevkom turistov.
„Okrem samotného mlecieho stroja je tu aj samotný pohon celého mlyna, kde je prevedený hriadeľ vodného kolesa, na ktorom je ozubené koleso, ktoré sa volá koleso palečné, a poháňa ďalší stupeň prevodu, aby sa dosiahli vyššie otáčky,“ vysvetlil Petráš.
„Technologické vybavenie stavu techniky na konci 19. storočia, máme tu liatinové prvky prevodových kolies, dlhú oceľovú transmisiu a z tej transmisie sa jednotlivé stroje ženú koženými remeňmi,“ dodal.
Keď sa vydáte do Kvačianskej doliny, akoby ste sa vracali v čase. Cesta vás bude sama viesť a pri troche fantázie možno začujete konský povoz, ktorý voľakedy tadiaľto vozil obilie do mlyna. Treba už len držať palce, aby sa koleso v mlyne roztočilo a mohlo opäť pracovať – nie pre chlieb, ale pre spomienky.
