V sobotu (6. 12.) je Mikuláš a mnoho detí počuje o čertovi či o darčekoch, ktoré nemusia dostať. Podľa detskej psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej takýto postup nie je v poriadku. Deti by sa podľa nej nemali strašiť vôbec.
„Nemali by sme vytvárať vôbec nijaký následný strach. A keď pridáme ešte aj postavu, ktorú väčšina detí vníma ako niečo, čo im môže ublížiť, tak si myslím, že dieťa možno poslúchne v tej chvíli, ale vytvorí si bariéru, vytvorí si zlú myšlienku o tom, že mu niekto môže ublížiť,“ vysvetľuje psychologička.
Aký vplyv môže mať strašenie na detskú psychiku a výchovu, vysvetlila v relácii Ranné správy detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková:
Radí, že pokiaľ sa dá, mali by sme sa vyhnúť spájaniu niečoho príjemného s postihom a strachom. Pripomína zároveň, že dieťa vo veku štyroch až šiestich rokov má výraznú fantáziu. „Riskujeme, že dieťa bude mať možno dlhodobo obavy a strach,“ dodáva.
Deti majú množstvo úzkostí
Podľa psychologičky však nezáleží na veku dieťaťa, strašenie nie je vhodné vôbec. „Naše deti majú kopec úzkostí, boja sa mnohých vecí, podľa veku sa dokonca strachy vyvíjajú,“ upozorňuje. Preto, ak im pridávame ďalšie obavy, môžeme im úzkosť zvyšovať natoľko, že sa stanú súčasťou ich osobnosti.
Tóthová Šimčáková skôr uprednostňuje, aby sme deťom nehovorili, čo nemajú robiť, „ale vždy pripomenuli, čo si želáme, aby urobili, alebo čo majú urobiť“.
„Takže radšej vždy ten pokyn. Urobiť tak, aby dieťa vedelo, že za toto bude ocenené, toto bude prijateľná činnosť, toto bude pokyn alebo prosba, ktorú keď vykoná, tak budeme všetci spokojní,“ približuje psychologička.
Potvrdzuje, že mnohí rodičia týmto spôsobom výchovy kopírujú svoju výchovu z minulosti. „Kopírujú to možno vo význame, že si myslia, že keď som to zvládol ja, tak to zvládne aj moje dieťa. Ale my máme trošku inú generáciu detí,“ podotýka.
Dopĺňa pritom, že dospelí ľudia majú na svoje detstvo optimistické spomienky a nepamätajú si, ako nám mohla táto výchova ubližovať.
