Nemeckí poslanci v piatok (5. 12.) schválili novú podobu vojenskej služby. Zákon zavádza plošné odvody a stanovuje tiež ciele počtov nových brancov. Ak sa ich nepodarí v danom roku dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby. Žiaci a študenti na rade miest Nemecka v piatok proti zákonu protestujú.
O reforme vojenskej služby sa nemecké vládne strany – konzervatívna únia CDU / CSU a sociálna demokracia (SPD) – v posledných týždňoch preli. Kabinet kancelára Friedricha Merza už v auguste schválil návrh zákona z dielne sociálnodemokratického ministra obrany Borisa Pistoriusa.
Mnoho poslancov CDU / CSU ho ale odmietlo podporiť ako nedostatočný, pretože sa zameriaval výlučne na dobrovoľnosť. Nakoniec sa vládne strany v polovici novembra dohodli, že zavedú aj prvok povinnosti.
Cieľom nového zákona je zvýšiť počet vojakov v armáde o viac ako 80-tisíc. V pôvodnom Pistoriusovom návrhu bolo, že všetci muži po dosiahnutí veku 18 rokov budú musieť vyplniť dotazník, v ktorom uvedú, či majú záujem slúžiť v armáde. Vhodných kandidátov si potom vojsko malo pozvať na odvodnú prehliadku. Rozhodnutie o vstupe do vojenskej služby malo byť ale naďalej dobrovoľné.
Na dobrovoľnícky systém nemecká armáda prešla v roku 2011, keď povinnú vojenskú službu pozastavili. Branná povinnosť však neprestala platiť a v prípade napadnutia krajiny by bola automaticky znovu zavedená.
Platnosť od nového roka
Schválený zákon začne platiť od nového roka. Počíta s tým, že odvody budú opäť plošné. Prvýkrát sa budú týkať ročníka 2008. Povinné budú naďalej len pre mužov, ženy budú môcť dotazník spojený s odvodmi vyplniť dobrovoľne. Zároveň budú stanovené ciele, koľko mladých mužov má byť ročne odvedených.
Ak bude v ročníku dobrovoľníkov príliš málo, budú môcť poslanci Spolkového snemu rozhodnúť o takzvanej povinnej vojenskej službe z potreby. Do výberu tých, ktorí do armády nakoniec nastúpia, potom bude zapojená aj náhoda. Povinnosť nastúpiť k službe do armády má byť podľa zákona zavedená, „zvlášť ak si to bude vyžadovať obranno-politická situácia alebo personálna situácia“.
Kto sa do služby v armáde prihlási dobrovoľne, má dostávať 2600 eur hrubého mesačne. Minimálna doba služby bude pol roka. V platnosti zostáva aj právo na odopretie vojenskej služby.
Protesty študentov
Proti zákonu v piatok mladí ľudia protestujú na rade miest Nemecka vrátane Berlína, Hamburgu či Mníchova. Žiaci a študenti vyhlásili takzvané školské štrajky.
Minister obrany Pistorius sa v minulých týždňoch snažil mladých ľudí upokojovať. Čím akcieschopnejšia podľa neho armáda bude, čím väčšiu schopnosť odstrašiť bude mať, tým menšia pravdepodobnosť, že bude musieť naozaj do boja. Pistorius navyše tvrdí, že je aj naďalej presvedčený, že princíp dobrovoľnosti bude fungovať.
Kvôli ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Nemecko začalo klásť väčší dôraz na vlastnú obranyschopnosť a kancelár Merz chce z bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Nemecko podľa plánu do roku 2029 postupne zvýši výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), už tento rok by mali dosiahnuť 2,4 percenta HDP.
Nemecká armáda dlhodobo priznáva, že má problém získať dostatočný počet ľudí. Bundeswehr má teraz v službe zhruba 180-tisíc vojačiek a vojakov. Podľa cieľov Severoatlantickej aliancie (NATO) by ich počet mal v nasledujúcich rokoch dosiahnuť 260-tisíc. Ďalších dvestotisíc mužov a žien by malo byť v rezervách. Nemecko má 83 miliónov obyvateľov.
