Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu (7. 12.) odmietol myšlienku, aby sa stiahol z politiky výmenou za milosť, ktorú by mu udelil prezident Jicchak Herzog v rámci korupčného procesu. Ako možnosť to navrhovali niektorí opoziční predstavitelia, informovala agentúra Reuters.
Netanjahu je už viac ako päť rokov súdený za podvod, zneužitie dôvery a úplatkárstvo. Americký prezident Donald Trump opakovane vyzýva Herzoga, aby Netanjahuovi udelil milosť, a to aj v nedávnom liste, ktorý podpísal a ktorý zverejnila Herzogova kancelária.
Izraelský prezident však apely šéfa Bieleho domu odmietol a vyhlásil, že ide o vnútornú záležitosť Izraela. „Rešpektujem priateľstvo prezidenta Trumpa a jeho názor,“ povedal v nedeľu, pričom pochválil Trumpovu úlohu pri zabezpečení prepustenia rukojemníkov z Pásma Gazy.
Niektorí opoziční politici argumentovali, že udelenie milosti by malo byť podmienené tým, že sa Netanjahu stiahne z politiky a prizná svoju vinu. Netanjahu túto myšlienku odmietol počas spoločnej tlačovej konferencie s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Jeruzaleme.
„Veľmi sa zaujímajú o moju budúcnosť. Chcú sa uistiť, že – ako to povedať? – záleží im na mojej budúcnosti,“ žartoval Netanjahu spolu s Merzom, keď sa ich novinár opýtal na túto tému, napísal denník The Times of Israel.
Politicky motivované obvinenia
V liste amerického prezidenta, ktorý Herzogovi adresoval v novembri, sa uvádza, že Trump rešpektuje nezávislosť izraelského súdnictva, ale domnieva sa, že obvinenia proti Netanjahuovi sú politicky motivované. Americký prezident túto otázku nastolil aj počas návštevy izraelského parlamentu v októbri.
Koncom novembra o udelenie milosti požiadal Herzoga aj sám Netanjahu. Jeho právnici argumentujú, že časté súdne pojednávania mu bránia v riadení štátu a že milosť by bola prospešná pre Izrael.
V Izraeli sa milosť udeľuje spravidla až po skončení súdneho konania a odsúdení obžalovaného. Precedens takého kroku v priebehu konania neexistuje, poznamenala agentúra Reuters.
Netanjahu počas svojho súčasného funkčného obdobia od roku 2022 presadzoval rozsiahle súdne reformy. Tie mali podľa kritikov za cieľ oslabiť nezávislosť súdov. Reformy preto vyvolali masové protesty, ktoré utíchli po vypuknutí vojny v Pásme Gazy v októbri 2023.
