V bratislavských Vajnoroch v stredu (17. 12.) oficiálne spustili výstavbu novej Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika.
Na tlačovej konferencii o tom informovali minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) a minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), ktorí zároveň na mieste staveniska poklepali základný kameň.
„Úvodným výkopom a oficiálnym spustením výstavby nemocnice robíme absolútne zásadný krok k tomu, aby Slovenská republika konečne mala koncové zariadenie odborne, technologicky aj ľudsky vybavené, ktoré bude spĺňať najmodernejšie štandardy,“ povedal Šaško s tým, že ide o jednu z najzásadnejších investícií v novodobej histórii Slovenska.
Nemocnica aj kampus
Nemocnica sa bude nachádzať na pozemku s rozlohou 35 hektárov, pričom na ňom pribudne aj budúca fakultná nemocnica, univerzitný kampus a ďalšie vzdelávacie inštitúcie. V štandardnej prevádzke, keď bude väčšina izieb jednolôžkových, by mala nemocnica disponovať kapacitou 1 270 lôžok. V prípade krízovej situácie by sa ich kapacita mohla zvýšiť na 1 467.
„Z tých jednolôžkových izieb by sa jednoducho urobili dvojlôžkové izby, stále poskytujúce dostatočný komfort pre pacienta aj pre zdravotnícky personál,“ priblížil poradca ministra zdravotníctva Gabriel Galgóci.
Nemocnica má zároveň disponovať 36 operačnými sálami, z toho 21 má byť centrálnych alebo multiodborových, päť sál má byť na oddeleniach a desať z nich má byť v tzv. zákrokovom centre. Súčasťou nemocnice bude aj ambulantná časť s 205 ambulanciami rôzneho typu.
„Naozaj to bude jedno veľké komplexné pracovisko, ktoré bude poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť,“ dodal Galgóci.
Fungovať by mohla o pár rokov
Ministri predpokladajú, že hrubá stavba nemocnice by mohla byť postavená do roku 2027. Ako celok by nemocnica podľa nich mohla začať fungovať v roku 2029 alebo 2030. Zdôraznili však, že treba počítať s rôznymi rizikami, ktoré môžu výstavbu ovplyvniť.
Do úvahy takisto podľa nich treba brať otázku kontinuity výstavby v súvislosti s najbližšími parlamentnými voľbami a možnou zmenou vlády. V súvislosti s nákladmi na nemocnicu Kaliňák upozornil, že síce návrh aktuálne počíta so sumou zhruba jedna miliarda eur, môže sa však meniť. „Samotné súťaže budú následne určovať, do akých cien sa vlastne dostaneme,“ vysvetlil.
Šaško deklaroval, že medicínsky plán pre novú nemocnicu je pripravený. „Predpokladám, že v druhej polovici januára to prinesieme a budeme o tom verejne aj pred vami, aj v rámci politického spektra diskutovať tam, kde to patrí, a to je na pôde zdravotníckeho výboru,“ povedal.
Plán optimalizácie nemocníc v Bratislave chce predstaviť po výsledkoch auditu nemocníc. „My o tom budeme hovoriť v prvom kvartáli budúceho roka,“ uviedol minister.
Neobáva sa, že by mal v novej nemocnici nastať problém s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Isté presuny personálu očakáva v súvislosti s optimalizáciou nemocníc v rámci Bratislavy.
Pomôcť má podľa neho aj návrh stratégie ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorý bol nedávno predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Okrem toho verí, že samotná nemocnica bude pre medikov automatickým lákadlom.
Riešenie infraštruktúry
Kaliňák takisto ozrejmil, že sa počíta s viacerými variantami prepojenia dopravnej infraštruktúry v okolí nemocnice s diaľničným obchvatom D4, o ktorých sa rokuje. Zároveň dodal, že úvodnému výkopu predchádzali viaceré práce.
Zbúrať bolo potrebné bývalé vojenské kasárne, ktoré na mieste stáli. Z nich následne bolo potrebné spracovať vyše 80-tisíc ton materiálu a sutín. Vykonané boli podľa ministra aj všetky potrebné prieskumy pre stavbu.
Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika má stáť na pozemku ministerstva obrany. Výstavba nemocnice má byť financovaná z plánu obnovy, dvoch percent výdavkov na obranu a v menšej miere z verejného rozpočtu.
S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v Ružinove.
