Slovensko prvýkrát odmietlo podporiť závery Európskej rady o Ukrajine. Dôvodom je, aby Bratislavu nikto nespájal s tým, že bude súčasťou akejkoľvek „vojenskej“ pôžičky Európskej únie pre Kyjev. Slovo som dodržal, vyhlásil v piatok (19. 12.) v Bruseli predseda vlády SR Robert Fico po samite lídrov členských krajín. Rokovania označil za náročné, informuje osobitný spravodajca TASR.
Lídri 25 členských krajín EÚ v spoločnom vyhlásení vyzvali, aby sa pokračovalo v práci na technických a právnych aspektoch nástrojov potrebných na zriadenie reparačnej pôžičky financovanej zo zmrazených ruských aktív v Únii. K tomuto sa nepridalo Slovensko a Maďarsko. Fico zdôraznil, že s touto iniciatívou nebude vláda nikdy súhlasiť.
„Ukrajina nepotrebuje zbrane, ale najmä peniaze na obnovu,“ zdôraznil Fico a poukázal na viaceré projekty v rámci bilaterálnej spolupráce, napríklad školu pre ukrajinské deti na Slovensku.
Podľa Fica panujú medzi členskými štátmi o využití zmrazených ruských aktív rozpory. „Je to spojené s obrovskými rizikami,“ poznamenal slovenský premiér s tým, že rozumie obavám Belgicka, kde sa väčšina takýchto držaných aktív v Únii nachádza. Počas samitu sa podľa jeho slov opäť nehovorilo o mieri na Ukrajine.
Lídri EÚ sa na zasadnutí v noci na piatok zhodli, že Európska únia poskytne Ukrajine pôžičku financovanú zo spoločného dlhu v objeme 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Slovensko, Česko a Maďarsko si však vyjednali výnimku. K spoločným garanciám súvisiacim s úverom sa nepripoja a nebudú tiež splácať úroky. Fico doplnil, že nemôže brániť ostatným štátom podieľať sa na takejto podpore.
Podľa neho touto pomocou nedôjde k posilneniu pozície Ukrajiny v mierových rokovania „Ide o smrteľný omyl,“ vyhlásil.
Témou aj dlhodobý rozpočet
Medzi ďalšie témy samitu patril dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2028 – 2034, konkurencieschopnosť, európska obrana a bezpečnosť, migrácia či rozširovanie. Fico podľa svojich slov v súvislosti s rozpočtom zopakoval postoj SR o potrebe ochrany poľnohospodárov a spôsobe financovania kohéznej politiky, aby SR mohla stierať rozdiely medzi regiónmi. Pri dohode o rozpočte „budeme musieť urobiť obrovské kompromisy“, predpovedá premiér.
Okrem zasadnutia Európskej rady sa témou rozširovania EÚ zaoberal aj stredajší samit Únie s krajinami západného Balkánu. Ten označil za nevydarený. Podľa jeho v hlavnej časti rokovania chýbalo veľa lídrov dvadsaťsedmičky. To „nepridáva dôveru v procese pristúpenia do EÚ… Veľa všeobecných rečí, bez akýchkoľvek konkrétnych prísľubov“, poznamenal.
Mrzí ho, že sa úmyselne na zasadnutí nezúčastnil srbský prezident Aleksandar Vučič. Podľa neho používa EÚ pri prístupovom procese dvojaký meter. „Srbsko ako hrdá a suverénna krajina patrí do tej skupiny, ktorá je spomaľovaná,“ uviedol Fico. Za veľmi dobre pripravené krajiny na vstup do eurobloku označil Albánsko a Čiernu Horu. „SR podporuje rozširovanie o krajiny západného Balkánu,“ dodal premiér.
