Pri ostatnom sčítaní pred piatimi rokmi sa k chorvátskej národnosti hlásilo dvetisíc obyvateľov Slovenska. Ich predkovia prišli na naše územie pred 500 rokmi. Našli tu nielen útočisko pred osmanským nebezpečenstvom, ale aj nový domov.
Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku nájdete v Devínskej Novej Vsi. Nie je to len taká obyčajná náhoda, že práve táto bratislavská mestská časť sa stala jeho sídlom.
„V Devínskej Novej Vsi je aktívne žijúca chorvátska národnostná menšina, ktorá sa združuje v chorvátskom spolku Devínskej Novej Vsi. Spolky sú celkovo štyri: Devínska Nová Ves, Jarovce, Čunovo a Chorvátsky Grob,“ vysvetľuje riaditeľ Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku Andrej Solár.
Kultúrny stánok tento rok oslavuje okrúhle 20. narodeniny a patrí do rodiny Slovenského národného múzea. Pre návštevníkov má pripravené zaujímavé zbierkové predmety. Chorváti totiž našu históriu postupne „popretkávali“ svojím kumštom.
„Kroje, ktoré sa u nás zachovali, zároveň aj písomnosti z Jaroviec, niekdajšej obce nazývanej chorvátsky Androv. Máme písomnosti po miestnom kronikárovi a kostolníkovi Jure Trojorovi. Zapisoval aj náboženské piesne, miestne piesne, ale aj isté obecné dejinné súvislosti v miestnom dialekte,“ opisuje Solár.
„Na našom území sa Chorváti usídlili hlavne v oblasti pod Malými Karpatmi, či už z jednej alebo druhej strany. A stavali pri svojom príchode na tom, čo tu už malo svoje korene, už dlhodobé, stáročné korene. A to je vinohradníctvo, ktoré v období 17. storočia vlastne rozvinuli do pomerne veľkých rozmerov,“ pokračuje.
Chorvátom na Slovensku sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Lucia Čižmáriková:
Pod hrozbou Turkov
Chorváti sa začali presídľovať na naše územie pod tlakom tureckej expanzie. Prichádzali sem šľachtické aj roľnícke rodiny. Ich prítomnosť dodnes dokazujú aj charakteristické priezviská.
„Myslím, že aj v okolí Bratislavy je to citeľné. Sú to priezviská končiace na -ič. Jankovič, Šimkovič a podobne. Čo sa týka samotnej kultúry, samozrejme v tých štyroch obciach je jazyk hlavným nositeľom. A samozrejme hudba, hudobný prejav v ich kultúre,“ uvádza Solár.
Paradoxom je, že hoci sú naše jazyky podobné, chorvátčina sa na našich školách nevyučovala. Ak by ste však navštívili miesta, kde menšina aktívne pôsobí, niečo by ste sa možno aj naučili.
„V Devínskej Novej Vsi je dialekt zmiešaný, slovensko-chorvátsky, čo ostatné obyvateľstvo nepoužíva. Napríklad však viem, že v blízkosti Bratislavy, pod Trnavou, sa používa pojem, jehov. Jehové auto, jehova táto. Jehov je z chorvátskeho jazyka,“ hovorí ďalej Solár.
S Chorvátskom sa spája aj výrazná historická osobnosť, rodák z Mojmíroviec, ktorý patril medzi najbližších spolupracovníkov cisárovnej Márie Terézie. Kedysi si v Bratislave postavil svoj palác.
„Anton Prvý Grasalkovič bol prvý Grasalkovič, ktorý sa presadil vo veľkých rozmeroch. Bola to nižšia chorvátska šľachta. Jeho predok bol kastelánom na hrade Beckov. On však vzhľadom na svoju obratnosť a lojalitu voči korune, voči panovníčke Márii Terézii, zastával vysoké štátne úrady. S tým plynuli aj isté finančné a majetkové výhody. Za to si neskôr mohol postaviť na vidieku, ďalej od mesta, Bratislavských hradieb, svoj letný palác,“ dodáva Solár.
Častými hosťami na báloch a letných slávnostiach boli aj členovia cisárskeho dvora. V roku 1775 ho navštívila aj samotná Mária Terézia. Odvtedy palác vystriedal viacerých majiteľov, prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a od roku 1996 je sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
