Milovníci výtvarného umenia vedia, že získať do svojej zbierky diela veľkých majstrov, nie je jednoduché ani lacné. Historik, cestovateľ a amatérsky maliar Peter Pleva si našiel spôsob, ako to dosiahnuť. Už 25 rokov si vytvára vlastnú galériu a repliky slávnych obrazov si maľuje sám.
„Drvivú väčšinu obrazov som aj reálne videl, čiže bol som v galériách, múzeách, na výstavách a preštudoval som si aj originál, aby som to mal trošku v oku,“ povedal Pleva.
Na tvorbu Petra Plevu sa v relácii Slovensko v obrazoch bola pozrieť redaktorka STVR Monika Mannová:
Dodal, že potom nasleduje fáza kreslenia. Urobí si štúdie, skice, zistí si rozmery originálu a potom ho zmenší v pomere 1:10 alebo 1:15. „Miniatúry majú svoj pomer, nezmenšujem to náhodne, ale je to presne vymerané,“ vysvetlil. Miniatúru si potom rozkreslí na malý kartón.
„Keď maľujem napríklad miniatúry holandských majstrov, tak často napríklad Frans Hals alebo Rembrandt išli technikou, že nahadzovali hrubé vrstvy farby a potom to tam roztierali priamo na plátne. Ten istý efekt musím dostať aj na miniatúru,“ opísal Pleva.
S malým štetcom však nemá „rozšvih“, preto sa ho snaží čo najvernejšie napodobniť. „Naopak, v 19. storočí Francúzsko, napríklad Ingres alebo David, tak tí zase maľovali vo vrstvách. Namaľovali jednu vrstvu, nechali úplne zatvrdnúť, potom na to nahodili lazúru, kde modelovali tiene, pridávali svetlá, respektíve tiene a ďalšie,“ ozrejmil maliar.
„Každý sa ma pýta, ako to maľujem. Ja hovorím, že zatiaľ ešte svojimi očami, dokonca pri maľovaní miniatúr ani okuliare nepoužívam, lebo mám okuliare na diaľku, takže na blízko vidím dobre,“ skonštatoval.
Ktoré diela ho najviac potrápia?
Vytvoriť malú kópiu obrazu je umenie, veda a alchýmia v jednom. Na maľovanie používa špeciálne farby aj štetce. „Sú to veľmi tenké štetce a nesmie tam byť umelé vlákno. Musí to byť kvalitné vlákno, používa sa na to konská srsť a dokonca najdrahšie štetce sú z veveričích chlpov,“ podotkol maliar miniatúr.
Výhodu vidí v maľovaní olejovými farbami, pretože ak niečo pokazí, ľahko sa to opravuje. „Jednoducho počkám, kým to úplne vyschne a potom pridám ďalšiu vrstvu, ktorou to prekryjem, môžem krásne budovať jednu vrstvu cez druhú a prakticky aj najtmavšia farba sa dá prekryť,“ vysvetlil.
Jedna miniatúra si vyžiada i niekoľko dní. Tie náročnejšie aj tri týždne. Medzi také patria diela impresionistov.
„No práve na tých sa natrápim ešte najviac. Problém pri impresionistoch je, že dojem, aký je z toho veľkého plátna, originálu, keď tiež len bodkami a krátkymi čiarkami to tam maľovali. A teraz to dostať na miniatúru, tak je to zložitejšie,“ povedal Pleva.
„To najväčšie gro, čo som zatiaľ vytvoril, to bolo práve na základe starých majstrov. Čiže buď priamo z obrazu, alebo z ich kresieb som vytváral svoju verziu ich obrazu,“ dodal. Rád má najmä Holanďanov, nazýva ich jeho „liblingami“.
Ďalšiu sériu, ktorú má rád, je francúzske umenie 19. storočia.
Slovenskí umelci
Po francúzskych, holandských a talianskych majstroch sa Peter Pleva začína orientovať i na slovenských umelcov a osobnosti či objekty našich národných dejín.
Rozpracovaného má Majstra MS. „O tomto autorovi sa zachovalo veľmi málo informácií. Vieme, že pracoval v Banskej Štiavnici, lebo tam sa zachovali fragmenty jeho najväčšieho diela, a to je hlavný oltár pre kostol Panny Márie, ktorý namaľoval okolo roku 1506 a tam je aj podpísaný ako MS,“ uviedol Pleva.
Ako doplnil, Majster MS predstavoval vrcholnú gotiku a bol súčasníkom majstra Pavla z Levoče. „Zanechal nám určite veľmi zaujímavé dielo,“ dodal.
„Umelecké diela starých majstrov sú také drahé, že mi nezostáva nič iné, len takto zbierať starých majstrov. Čiže to, čo si sám namaľujem, to mám. Tieto miniatúry sú pre mňa relax a zároveň si vytváram svoj svet. Doslova celú svoju galériu v miniatúrach,“ uzavrel Pleva.
