Otvára sa téma, ktorá bola roky uzavretá, a to obnovenie povinnej vojenskej služby. Kým niektoré štáty už začali povolávať tisíce mladých mužov na vojenský výcvik, iné veria, že väčší potenciál má dobrovoľná vojenčina. Hlasy za povinné odvody mladých mužov v Európe však silnejú. Ako sa k tomuto kroku postaví Slovensko?
Začiatky povinnej vojenskej služby siahajú do čias Rakúsko-Uhorska. Všeobecná branná povinnosť sa vzťahovala na takmer celú mužskú populáciu a v histórii ľudstva trvala nepretržite takmer 140 rokov.
„V Uhorsku, po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, prichádza k vytvoreniu regulárnej armády, kde výcvikom museli prejsť všetci, ktorí boli schopní bojovať a pôsobiť v tej armáde,“ uviedol historik Lukáš Volentier.
„Ak bola vojna, bolo tých odvodov viac. Napríklad v Československu v roku 1933, keď sa Adolf Hitler dostal k moci, ten výcvik sa zintenzívnil a kládol sa dôraz na boj, kde sa rátalo s tým, že príde k otvorenému stretu s nacistickým Nemeckom,“ vysvetlil historik.
Po dvoch svetových vojnách a studenej vojne sa zdalo, že svet má ozbrojených konfliktov dosť. Po páde železnej opony a vzniku Severoatlantickej aliancie sa bezpečnostná situácia zlepšovala a armády jednotlivých krajín začali prechádzať na model zložený z profesionálnych vojakov. Povinnú vojenčinu začali vnímať ako prežitok.
„Bol to duch doby. Bavíme sa o 90. rokoch, prvé roky druhého milénia vyzeral svet tak, že naďalej držať veľké početné ozbrojené sily armády postavené na braneckom prístupe sa ukázalo ako prekonané, pretože sa predpokladalo, že intenzívne vojenské konflikty nehrozia,“ objasnil vojenský analytik Matej Kandrík.
Povinná vojenská služba bola v relácii Reportéri témou reportáže redaktora Andreja Bálinta. Pozrite si ju v našom archíve.
„V rámci snahy dosiahnuť aliančné štandardy, v rámci znižovania konvenčnej výzbroje, bolo jasné, že v budúcnosti ozbrojené sily nebudú potrebovať taký veľký počet príslušníkov. To viedlo k postupnému znižovaniu dĺžky základnej vojenskej služby. Ten proces bol postupne znižovaný z dvoch rokov na šesť mesiacov,“ ozrejmil vojenský analytik Vladimír Bednár.
„Dávam príkaz na to, aby sme už nepovolali žiadneho mladého chlapca na základnú vojenskú službu,“ vyhlásil v roku 2005 vtedajší minister obrany Juraj Liška.
Koniec povinnej vojenskej služby
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky mala armáda približne 53-tisíc vojakov. V roku 2006 sa u nás éra povinnej vojenskej služby skončila. Po transformácii na profesionálne ozbrojené sily sa počet príslušníkov armády znížil na 20-tisíc.
„My sme zrušili všetku infraštruktúru, ktorá s tým súvisela. Jednotlivé kasárne sa porozdávali mestám a obciam, my sami vlastné nemáme,“ povedal minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Povinnú vojenskú službu postupne zrušili viaceré krajiny, no niektoré si nechali bezpečnostnú poistku.
„Fínsko alebo Estónsko nikdy nezrušili povinnú vojenskú službu práve cez historickú skúsenosť a blízkosť Ruska. Dnes majú najväčšiu výhodu, lebo nemusia celý systém kresliť nanovo a budovať nanovo kapacity,“ tvrdí Matej Kandrík.
Jednou z krajín, ktorá nikdy nezrušila povinnú vojenskú službu, je aj Rakúsko. Branci slúžia šesť mesiacov v armáde alebo deväť mesiacov v civilnej službe. Ročne prejde vojenským výcvikom a zaradí sa do záloh 16-tisíc až 22-tisíc mužov.
„Ambíciou rakúskych Ozbrojených síl je v prípade nutnosti prebiť oponenta. Byť schopný bojovať dlhšie a byť úspešnejší ako ktorýkoľvek agresor. Kľúčom k tomu je systém záloh, pretože nám poskytuje množstvo ľudských zdrojov, ktoré potrebujeme, aby sme vedeli bojovať dlhšie ako ktorýkoľvek agresor,“ vysvetlil dôstojník rakúskych Ozbrojených síl Matthias Wasinger.
V roku 2013 obyvatelia Rakúska v referende zachovali povinnú vojenskú službu a prechod na profesionálnu armádu odmietli. Za povinné odvody mužov do armády hlasovalo viac ako 59 percent obyvateľov krajiny.
„Rakúsky kancelár oznámil, že ľudia budú opäť hlasovať, či dĺžku povinnej vojenskej služby predĺžime. Komisia zložená z expertov prišla s odporúčaniami a všetky z nich boli za predĺženie povinnej vojenskej služby. Ľudia rozhodnú,“ dodal Wasinger.
Anexia Krymu
Bezpečnostná situácia sa začala zhoršovať v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym.
V reakcii na anexiu Krymu sa v Európe začalo šepkať o možnom návrate povinnej vojenskej služby. V roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, už viaceré krajiny otvorene hovorili, že návrat povinnej vojenčiny je zrejme nezvratný. Štáty hľadajú spôsoby, ako pripraviť svoje obyvateľstvo na krízové situácie.
„Foriem, ako viete vytvárať zálohy, je viacero. Povinná vojenská služba je ten najsilnejší a najmasovejší nástroj, aký môžete mať, lebo je povinná pre celý ročník. Zadefinujete si, aké chcete počty a idete. Iné spôsoby sú rôzne modely dobrovoľných cvičení, dobrovoľného vojenského predurčenia,“ uviedol vojenský analytik Kandrík.
„Diskutovaných vzorov je v tejto chvíli v Európe viacero možností. Niektoré štáty napríklad zvažujú, že budú losovať, kto bude povolaný,“ informoval Bednár.
V Chorvátsku zrušili základnú vojenskú službu v roku 2008. Po 18 rokoch štát opäť povoláva mladých mužov.
„Chorvátsko má skúsenosti z občianskej vojny zo v začiatkov 90. rokov, a vieme, čo to znamená bojovať za našu slobodu. Náš základný vojenský výcvik, ktorý teraz zavádzame späť, nie je len prípravou na vojnu. Má pripraviť mladých mužov na kritické situácie v živote, takže sa naučia základy vojenských vecí a všetkého, čo budú potrebovať v krízových situáciách,“ ozrejmil minister obrany Chorvátska Ivan Anušič.
„Spoločnosť balkánskych krajín si omnoho viac váži a akceptuje inštitút základnej vojenskej služby. Súvisí to s balkánskymi vojnami v 90. rokoch. Byť príslušníkom Ozbrojených síl a mať tú spôsobilosť, mať tú skúsenosť ako občan, je vysoko vážená. Naša spoločnosť bohužiaľ takáto nie je,“ povedal vojenský analytik Bednár.
„Máme excelentnú podporu v prípade navrátenia povinnej vojenskej služby. Čísla hovoria, že okolo 62 – 67 percent mladíkov podporuje povinnú vojenskú službu,“ priblížil Anušič.
Povolávajú stovky mužov
„Potenciál je, aby základný výcvik absolvovalo okolo 20-tisíc mladých mužov. Cieľom je pozvať 40-tisíc mladíkov ročne. Chcem, aby väčšina z nich zostala slúžiť v našej armáde. Po skončení tohto základného vojenského výcviku ich zaradia do záložných síl chorvátskych ozbrojených síl,“ dodal chorvátsky minister obrany.
Za zákon o brannej povinnosti hlasovalo v chorvátskom parlamente 84 poslancov zo 110. V týchto týždňoch dostávajú povolávacie rozkazy stovky mužov vo veku 18 – 29 rokov.
Jedným z nich je aj 20-ročný Luka Kňeževič, ktorý pochádza z východného Chorvátska.
„Musel som ísť na mestský úrad podpísať tlačivo, že som fyzicky spôsobilý. Mám zmiešané pocity, pretože pochádzam z vojenskej rodiny a myslím si, že na tom nie je nič zlé a môžeme sa veľa naučiť. Nemyslím si však, že chorvátska armáda má už pripravené kapacity,“ uviedol Chorvát Luka Kňeževič.
Civilná služba v mestách
„Určite si ale myslím, že by sa to malo zaviesť, pretože žijeme vo veľmi napätých geopolitických časoch. Takže si myslím, že je to niečo, čo by sme určite mali urobiť, ale možno by sme na to nemali tak veľmi tlačiť,“ doplnil Kňeževič.
„Povoláme 40-tisíc mladých ľudí. Keď odmietnu nastúpiť, majú dve možnosti: slúžiť v civilnej službe – to sú tí, ktorí si uplatnia výhradu vo svedomí. Môžu si zvoliť, či budú súčasťou civilného tréningu, ktorý bude trvať tri mesiace, alebo budú slúžiť civilnú službu v mestách alebo obciach v Chorvátsku, kde im pridelia nejaké práce,“ opísal minister obrany Chorvátska.
„Ja sa výcviku nezúčastním, pretože mám zdravotný hendikep. Ale nie som najväčší fanúšik povinnej vojenskej služby, pretože to naznačuje, že politika iných krajín smeruje k vojne a situácia vo svete je nestabilná,“ tvrdí obyvateľ Chorvátska Borne Čič.
„Názory v Chorvátsku sa rôznia. Starší ľudia, ktorí majú skúsenosť s vojnou sú za to, ale mladšia generácia je podľa mňa proti,“ opísal Luka Kňeževič.
Návrat brannej povinnosti
Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby v Chorvátsku je súčasťou širšieho trendu v krajinách, ktoré vzišli z bývalej Juhoslávie. Niekoľko ďalších takisto zvažuje návrat určitej formy brannej povinnosti. Iné o tom diskutujú.
„Otázkou je, či oficiálna služba začne v decembri alebo v marci, ale v každom prípade toto rozhodnutie urobíme v priebehu nasledujúceho mesiaca alebo dvoch a predložíme ho Národnej rade Srbskej republiky. Registrácia brancov sa začne v septembri alebo októbri,“ informoval prezident Srbska Aleksandar Vučič.
„Táto vojenská služba je dobrovoľná a zostane ňou, ak všetko pôjde podľa našich očakávaní. Ak to nebude stačiť a ak sa situácia bude naďalej vyvíjať rovnakým alebo horším spôsobom, nebudeme sa môcť vyhnúť povinnej vojenskej službe, aby sme ochránili túto krajinu. Tento štát sa neochráni sám. Musia ho chrániť ľudia, ktorí sú pripravení sa zaň postaviť a nie tí, ktorí stoja za plotom a čakajú, kým to urobia ostatní,“ vysvetlil minister obrany Nemecka Boris Pistorius ešte v decembri v roku 2025.
V Nemecku úvahy o povinnom odvode brancov sprevádzali koncom minulého roka protesty.
„Situácia vo svete a ani v Európe nevyzerá sľubne. Všetky krajiny Európskej únie by mali rozmýšľať nad vrátením povinnej vojenskej služby. Dúfam, že táto geopolitická nestabilita sa nebude rozširovať. Všetci ale musíme byť pripravení,“ uviedol chorvátsky minister obrany.
Chorvátsko je najnovšou krajinou Európskej únie, ktorá obnovuje povinnú vojenskú službu. Niektoré ju nikdy nezrušili. Forma a dĺžka trvania výcvikov je rôzna.
Rakúsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Nórsko a Cyprus sú krajiny, kde funguje povinná vojenská služba desiatky rokov.
Litva, Švédsko, Lotyšsko a Chorvátsko začali povinnú vojenskú službu postupne obnovovať od roku 2014.
Dobrovoľníci v aktívnych zálohách
Slovensko patrí medzi krajiny, kde vojenská služba nie je povinná, ale je založená na systéme dobrovoľnosti. Minulý rok Slovenská republika umožnila vstup do aktívnych záloh aj dobrovoľníkom.
Téma povinnej vojenskej služby na rozdiel od Chorvátska rozdeľuje slovenskú verejnosť. Podľa posledného prieskumu z decembra minulého roka na vzorke tisíc respondentov je dokopy 49,3 percenta Slovákov za návrat povinnej vojenskej služby. Ďalších 50,7 percenta je proti obnoveniu povinnej vojenčiny.
„Podrobne som zvažoval túto tému ešte pred spustením celého projektu Národných obranných síl a rozhodli sme sa myslím správne. Aj samotný výcvik Národných obranných síl jednoznačne preukázal, že aj keď menšia skupina, ale vysoko motivovaná, je ďaleko účinnejšia a je viac na pomoc samotnému štátu ako desaťnásobne väčšia skupina demotivovaných ľudí,“ uviedol Robert Kaliňák.
„Hlavnou úlohou Národných obranných síl je tvorba záloh či už v čase, keď štát sa dostane do domáceho krízového manažmentu, a keby prišli časy, ktoré by súviseli aj s vojnou alebo s nejakým ozbrojeným konfliktom,“ objasnil ešte v roku 2025 zástupca veliteľa Národných obranných síl Richard Király.
„Nie je to len na doplnenie mierových nedostatkov. V krízových situáciách budeme potrebovať maximum ľudí, ktorí majú nejakú skúsenosť s vojenským výcvikom,“ vyhlásil veliteľ Národných obranných síl Ladislav Kisel v roku 2025.
„Dnes máme registrovaných bezmála desaťtisíc, čo je za polroka fungovania tejto iniciatívy číslo, ktoré predbehlo všetky očakávania,“ informoval Kaliňák.
„Dáva mi zmysel bojovať za krajinu, ktorej výhody prijímam, z ktorej hodnôt čerpám, v ktorej hodnoty verím a po príklade toho, čo sme videli u nášho suseda, to dáva zmysel,“ vyhlásil člen Národných obranných síl Marek Janiga.
Potrebujeme motivovaných vojakov
„Otázne je, či sa podarí v budúcnosti udržať ten záujem, reálne ho v budúcnosti ešte zvýšiť,“ poznamenal vojenský analytik Bednár.
„Ak by sme mali padnúť v priebehu najbližších päť či šesť rokov z tisícov mužov za rok na nižšie stovky ľudí za rok, tak už je to model, ktorý plní kozmetické hľadisko, ale nie reálne potreby, takže sme znova v debate o povinnej vojenskej službe,“ priblížil vojenský analytik Kandrík.
„Môžete si pozrieť všetky bojové príručky, sto motivovaných vojakov je lepších ako tisíc demotivovaných. Práve preto sme sa rozhodli ísť touto cestou a záujem o Národné obranné sily to iba potvrdzuje,“ tvrdí minister Kaliňák.
„Nemali by sme kategorizovať, že tento koncept je lepší a tento horší. Záleží to od demografie, aj ľudskej sily. Je to aj otázka politiky danej krajiny a tiež toho, v akej sme bezpečnostnej situácii, či sme v NATO, alebo nie sme v NATO? Vstupuje do toho niekoľko faktorov,“ vyhlásil dôstojník Rakúskych Ozbrojených síl Matthias Wasinger.
„Myslím si, že aj ostatné krajiny v EÚ by mali mať základný vojenský výcvik. Obrana a bezpečnostná situácia niektorých krajín záleží od toho, aká silná je armáda danej krajiny,“ uviedol minister obrany Chorvátska.
„Veľa ľudí v Európe si myslí, že mier bude trvať večne a život bude vždy krásny, ale žiaľ, situácia na Ukrajine nám ukazuje, že mier je niečo, čo nevydrží donekonečna. Preto by sme mali byť pripravení na akúkoľvek krízu,“ dodal Anušič.
