Poďte s nami na Spiš, na prvú ekologickú rozhľadňu. Ponúka výhľady a atraktívna je aj večer. Netreba sa báť tmy, keďže vyrába elektrinu a po zotmení svieti.
Nad starou baníckou obcou Kluknava v lokalite Kremenec, asi tri kilometre od obce, sa v lese vypína rozhľadňa. Cesta k nej vedie priamo z obce po modrej turistickej značke a trvá asi hodinu. Príjemná prechádzka vás zavedie k nezvyčajnej vyhliadkovej veži.
„Hovoríme o autonómnej veži, prvej na Slovensku, ktorá je poháňaná solárnou energiou, fotovoltickými panelmi a veternou turbínou. Keďže je autonómna, je životaschopná a turista si vie nabiť bicykel alebo mobil touto energiou a samozrejme v noci svieti,“ prezradil starosta obce Kluknava Radovan Zimmermann.
Po zotmení elektrina z vetra a slnka slúži na osvetlenie schodiska, na komunikáciu so správcom, vysiela obrazový signál, štatistiky výroby elektrickej energie a hlási prípadný požiar pomocou dymového hlásiča. Ide o dômyselnú stavbu, ktorá získala aj nomináciu na Cenu za architektúru.
„Architekt Cziel z neďalekej Gelnice túto vežu skonštruoval a navrhol tak, aby bola štíhla a nenápadná v lese. Ak vidíme strednú kovovú úzku časť, to je gro. Aby bola veža prírodná a v lese, je celá obložená červeným smrekom, ktorý nie je inak ošetrený, len patinou. V súzvuku kov a drevo, výsledok je úžasný,“ vyjadril sa Zimmermann.
Ekologickú rozhľadňu na Spiši navštívila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka Zuzana Ševčíková:
Neponúka len výhľady
Rozhľadňa má 35 metrov a na jej vrchol sa dostanete po 124 schodoch. Tam sa vám naskytne úžasný výhľad. „Z tejto výšky vidíme Šarišský hrad, Kráľovú hoľu, časť obce Kluknava, všetky okolité chotáre, diaľnicu D1, kde môže turista vidieť aj zo samotnej diaľnice v noci túto vežu,“ povedal starosta obce.
Kluknava neponúka len výhľady z veže budúcnosti či výlet na Čiernu horu, Roháčku alebo do okolitých dedín. Poľahky sa tu ponoríte aj do bohatej banskej histórie, ktorá formovala celý región. Jej vzácnou súčasťou je aj drevený most z roku 1832. Postavilo ho Združenie hornouhorských ťažiarov.
„Je to unikátna technická pamiatka, ktorá bola vybudovaná na spojenie miestnej časti Štefánska huta a obce Kluknava. Most je skonštruovaný z lichobežníkovej konštrukcie červeného smreka. Na streche sa nachádza aj šindeľ. Má dĺžku 35 metrov, výšku 4,5 metra a pretína rieku Hornád. Je obmedzený pre osobné motorové vozidlá. Je to náš unikát, ktorý sa nachádza aj na poštovej známke Slovenska,“ uviedol nadšenec miestnej histórie Marek Balčák.
Drevený krytý most
Most slúžil na dopravu materiálu na stavbu rovnomennej fabriky v spomínanej miestnej časti Kluknavy – v Štefánskej hute. Išlo o veľký hutnícky podnik. Dnes jeho objekty, niektoré z nich sú zapísané aj v zozname kultúrnych pamiatok, chátrajú.
„Štefanská huta bola vybudovaná ako fabrika na spracovanie medenej a striebornej rudy z okolitých kopcov, kde sa ťažila. Z baní z neďalekých Žakaroviec bola dovážaná vo vagónikoch vysutou lanovkou až do časti Banská. Odtiaľ bola dovážaná ku vysokým peciam do Štefanskej huty malou železničnou vlečkou, kde sa spracovala, tavila a získavala sa z nej meď. Bola to prvá huta v Strednej Európe, kde sa využívala elektrolýza na získavanie medi z medenej rudy. Pre potreby huty bola vybudovaná aj nad obcou hať, z ktorej bol vytvorený bočný kanál. Z tejto vody chladili celú hutu,“ dodal Balčák.
Drevený krytý most aj Štefanská huta sú súčasťou náučného chodníka o histórii Kluknavy. Jeho sedem a pol kilometrová trasa mapuje minulosť obce a prezentuje aj významné historické osobnosti regiónu.
