Keď prídete na Námestie Andreja Hlinku do Ružomberka, všimnite si tri sakrálne stavby v jednej línii. Dva kostoly stoja priamo v centre a tretí na kopci nad mestom.
Tam sa vydáme za relikviami zrejme najobľúbenejšieho svätca medzi veriacimi i neveriacimi na celom svete. Ešte predtým vás pozývame do sakrálnej galérie v Kostole svätého Ondreja priamo na námestí.
„Postavili ho na začiatku 14. storočia, čiže v gotickom štýle. Z tohto obdobia sa zachovala len časť klenby, dnes podkrovie, a veľmi zaujímavá krstiteľnica. Potom ho výrazne prestavali v 16. storočí, keď získal súčasnú svätyňu, ktorú vidíme dnes,“ priblížila kunsthistorička Kristína Zvedelová.
Veľmi výrazná prestavba sa konala aj na začiatku 20. storočia, keď kostol získal súčasný pôdorys. „Zaujímavosťou kostola je zvon, ktorý ľudia bežne nevidia, ale pochádza z roku 1506 a nachádza sa na ňom aj nápis Andreas,“ povedala Zvedelová.
Niektorí odborníci hovoria, že ide o meno zvonolejára, ktorý zvon odlial, iní zas, že ide o označenie patróna svätého Ondreja. „Zaujímavé je práve to, že aj vďaka tým turbulentným obdobiam a rôznym prestavbám kostola, ten zvon dodnes visí vo zvonici a je funkčný,“ doplnila kunsthistorička.
Ružomberkom divákov relácie Slovensko v obrazoch previedla redaktorka Lucia Čižmáriková:
Veľkí majstri svojho remesla
Chrám je ako ukážka dejín architektúry, samostatnou kapitolou je interiérová výzdoba. Záležať si na nej dali veľkí majstri svojho remesla. Jedným z nich je významný grafik, maliar, ilustrátor a ružomberský rodák Ľudovít Fulla.
„Navrhol a vytvoril niekoľko vitráží pre kostol. Najstaršia pochádza z roku 1963. Má námet Veľkej Moravy, je kópiou vitráže, ktorá sa nachádza aj v Nitre na hrade. Potom sú to vitráže mladšie, zo 60. a 70. rokov, ide o námety zvestovania, narodenia a ukrižovania,“ priblížila kunsthistorička.
Vzácne umelecké diela čaká rekonštrukcia, pretože olovené spoje povoľujú a vitrážam hrozí deformácia. Ďalšia obrazová galéria sa doslova ukrýva priamo nad hlavami návštevníkov. Interiér kostola totiž niekoľkokrát premaľovali a tieto výtvarné tajomstvá môžu v budúcnosti odkryť len reštaurátori.
„To, že kostol bol niekoľkokrát vymaľovaný, vieme na základe archívnych správ. V súčasnosti sa tu nachádzajú zvyšky výmaľby od akademického maliara Edmunda Massányiho, ktorý v 40. rokoch realizoval takú veľkú výmaľbu celého interiéru, ale dnes sa z nej zachovali iba menšie fragmenty,“ uviedla Zvedelová.
Historické pramene uvádzajú, že majstri v minulosti nedostávali za svoju prácu len peniaze, ale aj hmotné statky – obilie, rôzne koreniny, ale aj pivo či pálenku.
„Napríklad pán Edmund Massányi, keď maľoval, tak sa sťažoval na veľkú zimu v kostole. Existuje veľmi zaujímavá korešpondencia o tom, že nedokáže dodržať termín, lebo je v kostole zima a prosí, aby zakúrili. To bolo tiež celkom úsmevné,“ poznamenala kunsthistorička.
Tri kostoly na jednej osi
Opúšťame najstaršiu sakrálnu pamiatku Ružomberka – Kostol sv. Ondreja. Čaká nás prechádzka k ďalšiemu historickému objektu. Stojí na kopci nad mestom. Cestu k chrámu lemujú zastavenia krížovej cesty.
„Tento kostol má zhruba 160 rokov, je postavený v neobarokovom štýle. Počas prvej polovice 20. storočia sa tu diali dosť radikálne stavebné zásahy, keď sa pôvodný, neobarokový štýl oklieštil a tento kostol dostal podobu, ako poznáme dnes,“ priblížil architekt Radoslav Kurucz.
„Čo je špecifické a možno aj málo Ružomberčanov vie, že tri kostoly, ktoré v Ružomberku máme – Farský kostol, Kostol Povýšenia svätého Kríža na Námestí Andreja Hlinku a tento kostol sú v podstate na jednej osi. Je to krásne symbolické prepojenie týchto troch sakrálnych stavieb. Zaujímavosťou tohto kostola sú relikvie svätého Valentína uložené v Božom hrobe, o čom tiež málo ľudí vie,“ doplnil.
Chrám na ružomberskej kalvárii čaká veľká rekonštrukcia. Pod odborné ruky sa dostanú aj vzácne fresky akademického maliara Mikuláša Klimčáka.
„Jediným novým prvkom, ktorý tu bude, bude prístavba sakristie, ktorá sa napojí z južnej časti presbytéria. Súčasne dôjde k výmene celého mobiliáru v kostole, ktorý je teraz úplne nejednotný. Chceli sme ho zjednotiť hlavne materiálom, teda dubovým drevom, ktoré by sa namorilo na čierno,“ vysvetlil Kurucz. Úplne pôvodné prvky boli totiž v tmavom odtieni dreva.
Najstaršia liptovská kalvária v Ružomberku určite stojí za návštevu. Okrem toho, že pohladí dušu, ponúka krásne výhľady na celé mesto, a to v každom ročnom období.
