Na hlavný obsah

Vláda chce obnoviť výrobu v hlinikárni Slovalco v roku 2027. Premiér podpísal memorandum o podpore reštartu

Memorandum poskytuje konkrétne kroky na obnovu výroby.

Na snímke predseda vlády SR Robert Fico počas tlačovej konferencie v spoločnosti Slovalco, a. s. v Žiari nad Hronom 27. februára 2026.
Vláda má záujem, aby sa výroba v Slovalcu obnovila v roku 2027. Foto: TASR/Ján Krošlák

Vláda SR má eminentný záujem, aby sa výroba v hlinikárni Slovalco obnovila v roku 2027. Na tlačovej konferencii to po podpise memoranda o porozumení o opatreniach na podporu výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom uviedol predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Memorandum podľa premiéra obsahuje návrhy konkrétnych krokov, ktoré by mali pomôcť žiarskej hlinikárni k opätovnému reštartu. Ide napríklad o zmenu schémy kompenzácie pre energeticky náročné podniky či dlhodobú dodávku elektriny do fabriky v Žiari nad Hronom za komerčné ceny.

Predseda vlády opäť skonštatoval, že žiarska hlinikáreň je obeťou zle nastavených klimatických cieľov a klimatickej politiky Európskej únie (EÚ).

„My si zatvoríme pre vysoké ceny efektívnu ekologickú fabriku, ktorá vyrába kritický materiál, ktorý potrebujeme, a tento kritický materiál dovážame v miliónoch ton z iných regiónov sveta do Európy,“ povedal Fico s tým, že podniky v Číne či USA majú náklady na energie výrazne nižšie ako európske fabriky a na túto situáciu je potrebné hľadať celoeurópske riešenie.

V rámci memoranda, ktoré podpísali Slovalco, nórsky vlastník hlinikárne a rezorty životného prostredia, hospodárstva a financií, vláda navrhuje niekoľko konkrétnych krokov, ktoré majú žiarskej fabrike pomôcť opätovne reštartovať výrobu primárneho hliníka.

Slovensko chce napríklad požiadať Európsku komisiu, aby odsúhlasila zmenu štátnej schémy určenej pre energeticky náročné podniky po vzore mechanizmu, ktorý platí napríklad v Nemecku

„Navrhujeme, že budeme ako základ pre výpočet kompenzácie pri nepriamych nákladoch spojených s emisnými povolenkami a s emisiami žiadať, aby tento výpočet išiel na 1,5 percenta hrubého produktu firmy. Navrhujeme, aby pokiaľ ide o príjmy z emisných povoleniek, sme mohli použiť viac ako 25 percent na kompenzáciu nepriamych nákladov,“ priblížil premiér.

Dodal, že vláda navrhuje aj podpísanie desaťročnej zmluvy o dodávkach elektrickej energie žiarskej hlinikárni za komerčné ceny. Ako dodal, rokovania so Slovalcom majú pokračovať už v pondelok (2. 3.).

Začiatok potenciálneho reštartu výroby

Nórsky vlastník žiarskej hlinikárne vníma podpis memoranda so slovenskou vládou ako začiatok procesu smerujúceho k potenciálnemu reštartu zastavenej výroby.

„Hliník je kritický materiál, ktorý nachádzame v sektoroch, ktoré sú na ňom závislé, ako je infraštruktúra, energetické systémy, automobilový priemysel, doprava, stavebníctvo a obrana. Európa potrebuje udržať výrobu tejto suroviny v rámci svojich hraníc, ak chceme odolné, konkurencieschopné a udržateľné hodnotové reťazce,“ uviedla výkonná riaditeľka Norsk Hydro ASA Hanne Simensen.

„Keď sme v roku 2023 boli nútení zastaviť výrobu primárneho hliníka v Slovalcu. Bolo to pre neschopnosť zabezpečiť elektrickú energiu za konkurencieschopnú cenu. Vytvorenie komerčne životaschopných podmienok pre reštart je mimoriadnou výzvou,“ doplnila.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) pripomenul, že príjmy Environmentálneho fondu nie sú príjmami z rozpočtu SR, ale do fondu prispievajú sumou približne 300 miliónov eur samotné podniky kúpou emisných povoleniek.

Vyzbierané financie majú byť podľa ministra z fondu využívané aj na podporu ťažkého priemyslu, pričom napríklad v Nemecku je podľa jeho slov na tento účel využívaných 35 príjmov fondu.

„Slovensko je rovnako ťažko industrializovaný štát ako Nemecko. Ak nebudeme mať rovnakú schému, podniky ako tento nemajú dôvod sa otvárať na Slovensku, ale budú sa otvárať v Nemecku,“ povedal Taraba.

Opätovné spustenie pecí už na jeseň

Záujem vlády o reštart výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom víta aj samotné Slovalco, ktoré by v prípade dohody na konkrétnych opatreniach chcelo začať s opätovným spúšťaním pecí už na jeseň.

„Slovalco je technicky pripravené reštartovať výrobu. Máme 226 pecí. Viete spúšťať jednu denne a máte víkendy, takže potrebujete takmer rok na to, aby ste to celé naštartovali,“ poznamenal generálny riaditeľ hlinikárne Milan Veselý.

Hlinikáreň v Žiari nad Hronom pôvodne prevádzkovala vyše 220 elektrolýznych pecí. Výrobu primárneho hliníka utlmili v lete 2022, posledné pece odstavili začiatkom roka 2023. Slovalco rozhodnutie v tom čase vysvetľovalo vysokými cenami energií a nedostatočnou kompenzáciou zo strany štátu pre energeticky náročný priemysel.

Firma mala pôvodne do 500 zamestnancov. Aktuálne v nej pracuje približne 180 ľudí, pričom v hlinikárni naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu.

Financie z Environmentálneho fondu

Hlinikáreň podľa strany SaS nemusela ukončiť výrobu, pokiaľ by jej predchádzajúca Fica umožnila čerpať peniaze z Environmentálneho fondu.

Financie, ktoré do fondu odvádzajú firmy za vypúšťanie oxidu uhličitého, však predchádzajúce vlády využili na dotovanie iných priorít a v súčasnosti sú iba účtovnou položkou bez reálneho krytia. Na piatkovej tlačovej konferencii to povedal poslanec za SaS Karol Galek.

„Slovalco síce prerušilo svoju výrobu v roku 2023 v dôsledku energetickej krízy, keď ceny elektriny vyleteli na historické maximá, ale toto by sa nestalo, pokiaľ by Robert Fico počas svojej tretej vlády umožnil energeticky náročnému priemyslu čerpať prostriedky z takzvaného Envirofondu,“ tvrdil Galek.

Sľuby premiéra o tom, že pomôže opätovne rozbehnúť výrobu v Slovalcu, nie sú podľa Galeka ničím iným, ako priznaním jeho vlastného zlyhania. „Skrátka Robert Fico dnes rieši to, čo vlastne pred desiatimi rokmi začal,“ dodal poslanec.

Galek aktuálnu iniciatívu premiéra na oživenie výroby hlinikárne uvítal, tvrdil však, že pomoc štátu súkromnej spoločnosti by nemala byť bez kompenzácií.

Ako príklad uviedol nemeckú pôžičku firme Lufthanza, za ktoré štát dostal akcie spoločnosti a následne ich po ozdravení firmy výhodne odpredal naspäť. Pripomenul aj možnosti vplyvu Slovenska ako majiteľa 34-percentného podielu v Slovenských elektrárňach a jediného majiteľa vodnej elektrárne Gabčíkovo na dodávky lacnejšej elektriny.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika