Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje okupáciu či blokádu iránskeho ostrova Charg, aby vyvinula tlak na Irán a prinútila ho k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu, píše web Axios s odvolaním sa na svoje zdroje.
Útok s cieľom zmocniť sa ostrova, ktorý slúži ako exportný terminál pre 90 percent iránskeho vývozu ropy, by podľa webu mohol vystaviť amerických vojakov väčšiemu nebezpečenstvu. Zároveň nie je isté, že by jeho obsadenie prinútilo Teherán k ústupkom.
Trump podľa Axiosu nemôže vojnu s Iránom ukončiť podľa svojich predstáv, kým neprelomí iránsku kontrolu nad lodnou dopravou Hormuzským prielivom. Prevádzka na kľúčovej vodnej ceste v dôsledku vojny takmer zastala, čo spôsobilo celosvetové zdražovanie ropy. Za normálnej situácie touto úžinou prechádza asi pätina globálnych dodávok ropy a zemného plynu.
Charg leží asi 25 kilometrov od iránskeho pobrežia. USA minulú sobotu na ostrov zaútočili a podľa Trumpa ho z veľkej časti zničili. Na ostrove leží dôležitý ropný terminál. Šéf Bieleho domu uviedol, že armáda nezasiahla energetické ciele, pretože ich obnova by trvala roky.
USA chcú ešte viac oslabiť Irán
Americká armáda by začala zvažovaný útok na Charg až po tom, ako ešte viac oslabí iránske vojenské kapacity v okolí Hormuzského prielivu. „Potrebujeme asi mesiac na väčšie oslabenie Iráncov údermi,“ uviedol pre Axios zdroj s informáciami o úvahách Bieleho domu. USA by ostrov následne obsadili a využili to pri vyjednávaní.
Podobná vojenská akcia by tiež vyžadovala viac amerických vojakov. Do regiónu mieria tri jednotky námornej pechoty a Biely dom s Pentagonom zvažujú, že na Blízky východ vyšlú ešte viac vojakov, uviedol podľa webu americký predstaviteľ.
„Chce, aby bol Hormuzský prieliv otvorený. Ak bude musieť obsadiť ostrov Charg, aby to dosiahol, urobí to. Ak sa rozhodne podniknúť pobrežnú inváziu, stane sa to. Ale k rozhodnutiu zatiaľ nedošlo,“ povedal zdroj s odvolaním sa na Trumpa.
Trump pôvodne zamýšľal ukončiť vojnu v Iráne pred svojou cestou do Číny, ktorá bola naplánovaná na prelome marca a apríla. Kríza v Hormuzskom prielive ho však prinútila návštevu Pekingu odložiť a pokračovať vo vojne dlhšie, ako plánoval, uviedli dva zo zdrojov. Republikánsky prezident vo štvrtok (19. 3.) oznámil, že cestu odkladá o mesiac a pol.
