V uplynulých dňoch rezonovala kauza detskej výživy, v ktorej sa v niektorých prípadoch objavil jed na hlodavce. Produkty preventívne stiahli z predaja vo viacerých krajinách vrátane Slovenska a úrady začali kontroly.
Otrávená detská výživa jedom na potkany zapáchala, čiže sa dá predpokladať, že rodičia ju nedali svojim deťom. Tie sa však môžu dostať aj k iným typom jedov. Ako vysvetlil pediater Branislav Chrenka, v prípade, že máme podozrenie, že dieťa požilo jed, je dôležité zistiť, o aký ide. „Spraviť si prehľad domácnosti, zistiť, čo nám chýba. Tiež sa snažiť odhadnúť, koľko mohlo dieťa požiť,“ priblížil.
„Veľmi často sa to týka malých detí, ktoré ešte nevedia rozprávať. Takže musíme mať prehľad o tom, čo kde máme uložené a zhruba koľko tam toho mohlo byť a koľko to dieťa toho mohlo požiť,“ poradil.
Podľa pediatra je tiež dôležité si odkladať obaly od produktov, ktoré sú nebezpečné pre deti, a ak máme podozrenie, že dieťa takýto produkt, napríklad chemikálie, požilo, bezodkladne kontaktovať lekára alebo toxikologické centrum, ktoré má 24-hodinovú telefonickú linku. „Samozrejme, aj sledovať to dieťa a potom ďalej sa už riadiť pokynmi lekára,“ doplnil lekár.
O tom, ako reagovať pri podozrení na požitie jedu, hovoril v relácii Správy :24 pediater Branislav Chrenka:
Čo pri otrave nerobiť
Pri podozrení, že dieťa požilo nebezpečnú látku, je dôležité vedieť aj to, čo v takejto situácii nerobiť. Pediater zdôraznil, že postup závisí od konkrétnej látky, no existujú všeobecné odporúčania. „Nemali by sme vyvolávať zvracanie ani používať domáce neutralizačné látky alebo mlieko,“ upozornil.
Chrenka dodal, že v niektorých prípadoch už ani nie je vhodný čas na vyvolanie zvracania a nesprávny postup môže dieťaťu ešte viac uškodiť. Obzvlášť nebezpečné je to pri požití kyselín či lúhov.
„Lepšie je si preto zapamätať, že nevyvolávať zvracanie, obzvlášť keď ide o požitie lúhov alebo kyselín, pretože spätný návrat jedu môže napáchať ešte viac škody ako osohu,“ vysvetlil pediater. Pri návrate látky totiž môže dôjsť k opätovnému poleptaniu tráviaceho traktu.
Príznaky otravy sa pritom nemusia prejaviť okamžite. Podľa lekára závisia od typu látky a v niektorých prípadoch sa objavia až po niekoľkých hodinách či dňoch. „Niekedy nemusia mať niekoľko hodín žiadne príznaky,“ uviedol. V prípade nedávno medializovanej detskej výživy s obsahom jedu na hlodavce sa môžu ťažkosti objaviť až po 24 až 72 hodinách.
Pri iných látkach však môžu byť reakcie okamžité. Ide najmä o dráždivé či zapáchajúce chemikálie, ktoré spôsobujú napríklad zvýšené slinenie, bolesti brucha alebo zvracanie.
Lekár zároveň priblížil, kedy je potrebné kontaktovať záchrannú službu. Rodičia by ju mali volať najmä v prípade závažných príznakov, ako sú poruchy vedomia, problémy s dýchaním či krvácanie. „Záchrannú službu treba vždy volať vtedy, ak vidíme na dieťati nejaké závažné príznaky,“ zdôraznil. Medzi varovné signály patrí aj ospalosť, nereagovanie na podnety či vracanie krvi.
