Na ceste z Banskej Bystrice do Ružomberka, tesne za Donovalmi, vedie nenápadná odbočka do horskej kotliny v tvare koryta. Obyvatelia okolitých obcí ju už stáročia navštevujú najmä pre liečivé pramene, ktoré tam vyvierajú. Toto miesto má slávnu minulosť, neslávnu súčasnosť a pri troche šťastia ho čaká lepšia budúcnosť.
V Rakúsko-Uhorsku vtedajšiu Liptovskú stolicu od Zvolenskej oddeľovala dolina pod vrchom Prašivá – Korytnica. Miestni ju prezývali aj medokýšska – podľa liečivej vody, ľudovo nazývanej „medokýš“, ktorá pod okolitými kopcami odnepamäti vyviera.
Kúpeľom a liečivej vode v Korytnici sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Monika Mannová:
„Pamätám si, že som sem chodil aj s rodičmi, na vyhliadku a väčšinou len v nedeľu. A to sme si tiež boli nabrať takto minerálne vody,“ povedal návštevník z Liptovskej Lužnej Mikuláš Glemba.
Prvé zmienky o využívaní tunajších liečivých prameňov sa objavili už v 16. storočí. Všetky korytnické vody majú vysoký obsah železa, aj preto sú tu korytá potokov sfarbené do červena. Pramene majú svoje mená a každý má inú chuť, teplotu i zloženie.
Studeného Vojtecha odporúčajú cukrovkárom, Antona tehotným ženám a Žofiu pri črevných ťažkostiach. Veľkej obľube sa pre svoju chuť teší prameň Jozef.
„Z roku 1853 pochádza správa Lekárskej fakulty Vedeckej univerzity, ktorá prvýkrát určila, že minerálna voda Korytnica má liečivé účinky. A vďaka tomu sa preslávila minerálna voda vo vtedajšej monarchii,“ uviedol zástupca majiteľa Miroslav Duračinský.
Vodu vozili do Viedne i Budapešti
Kúpele otvorili v roku 1859 a patrili k najvýznamnejším v celom Rakúsko-Uhorsku. Vodu plnili do fliaš a vozili aj do Viedne a Budapešti. Korytnica získala viacero svetových ocenení, napr. v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni a o pár rokov neskôr aj v USA.
„Minerálne vody Korytnica sú typické tým, že majú vysoký obsah minerálov pri nízkom obsahu sodíka. Takže tým sú výnimočné z hľadiska minerálnych vôd v celej Európe,“ ozrejmil Duračinský.
V kúpeľoch sa liečili Ľudovít Štúr aj cisár František Jozef. Súčasťou areálu je malý drevený kostolík Svätého Ondreja, ktorý tu v pôvodnom stave stojí dodnes. „Moje spomienky sú veľmi pekné. Príroda bola krásna, upravené parky, no, nádherné. Veľmi príjemné miesto, kde sme radi chodili,“ zaspomínala návštevníčka Liptovskej Lužnej Viera Glembová.
Glemba doplnil, že sa na mieste konali podujatia, zábavy a mládež sa tam chodila zabávať. Kúpele prežili dva požiare a nezničili ich ani dve svetové vojny.
Ich úpadok nastal krátko po Nežnej revolúcii v roku 1989. Viackrát zmenili majiteľa a už vyše 20 rokov nefungujú. Opustené budovy chátrajú, no areál v zelenom údolí Korytnice sa postupne začína prebúdzať.
„Na toto územie sa už nedá dopraviť motorovým vozidlom. Nachádzame sa v ochrannom pásme kúpeľov, takže už len pešo. Samozrejme, altánky s minerálnou vodou sú verejne prístupné, takže tam nijaké obmedzenia nie sú,“ ozrejmil Duračinský.
Cyklistické aj turistické trasy
„Hlavným ťahúňom je cyklokorytnička, ktorá je vybudovaná na násype bývalého vláčika Korytnica, ktorý chodil z Ružomberka až do Korytnice. Celá táto trasa je označená, sú na nej rôzne pútače, kde presne vidno, že tu bola stanica,“ opísal predseda Obecného športového klubu Tatran Liptovská Osada Jaroslav Ulík.
Údolím Korytnice vedú okrem cyklistických aj turistické trasy. Okolitá príroda je bohatá nielen na vodu, ale aj bylinky, huby a lesnú zver.
„Máme tu všetky tri šelmy, je to tak trošku divočina. Máme tu medveďa hnedého, vlka sivého a máme tu aj rysa. Je to na každom, či sa bojí, či sa nebojí. Stretnete, nestretnete. Záleží na tom, ako sa správame v tom lese, keď sa pozriete hore, lietajú hocikedy orly skalné, kane, jastraby, je tu doslova divočina,“ poznamenal Ulík.
Dodal, že z Liptovskej Osady sa dá ísť do Nízkych Tatier. „Keď vyjdete z Korytnice cez Jadelské sedlo hore na Prašivú, môžete absolvovať až 50-kilometrovú trasu na samotný Chopok a zísť dolu do Jasnej. Toto je jedna z veľmi zaujímavých a pekných trás s krásnym výhľadom. Liptovská Osada je taká vstupná brána do dvoch národných parkov, a to sú Nízke Tatry, národný park a Veľká Fatra,“ uzavrel.
