Od atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) uplynuli dva roky. Pätnásteho mája 2024 Juraj Cintula niekoľkokrát vystrelil na premiéra pred Domom kultúry v Handlovej. V život ohrozujúcom stave ho vrtuľníkom previezli do nemocnice v Banskej Bystrici.
Páchateľa vtedy polícia zaistila na mieste a následne obvinila z pokusu o úkladnú vraždu. V súčasnosti je už právoplatne odsúdený.
Ako uviedol politológ Miroslav Řádek, dlhodobá zmena po atentáte v spoločnosti nenastala. „Keď sa pozerám na to, ako politici reagujú, čo ponúkajú verejnosti, akú rétoriku, treba povedať, že ako keby sa čas vrátil pred 15. mája 2024,“ skonštatoval politológ.
Rétorika Roberta Fica
Pripomenul však, že prehnané reakcie a nenávisť v súčasnosti nie sú adresované iba vládnym politikom, ale aj opozičným stranám a médiám.
Podľa politológa sa pred atentát vrátila aj rétorika samotného premiéra. „Obávam sa, že práve z tohto dňa, kedy sme mali v našich politických dejinách vôbec prvý atentát na ústavného činiteľa, sme sa nijako ako spoločnosť nepoučili a neposunuli sme sa vôbec nikam,“ povedal Řádek.
O atentáte na Roberta Fica hovoril v relácii Aktuálne :24 politológ Miroslav Řádek:
Smer-SD podľa politológa veľmi citlivo pracuje s naratívom atentátu, a to aj z dôvodu, že tento „silný moment môže použiť ešte viackrát aj vo volebnej kampani“.
„Už sme videli aj v rovnakom roku 2024, že práve motív atentátu sa dostal aj na billboardy vládnych politických strán. Paradoxne to nebola strana Smer-SD, ktorá s týmto motívom pracovala, ale ‚mladšia sociálna demokracia‘, strana Hlas,“ pripomenul politológ.
Ako uviedol Řádek, atentát na Roberta Fica neznamená automatickú „výhodu“ pre Smer-SD či terajšiu koalíciu. „Spoločnosť žije celkom inými témami. Výsledky práce vlády nehodnotí prostredníctvom atentátu na premiéra, ale práve vo veciach, ako je sociálnoekonomická situácia,“ tvrdí.
Podľa politológa je dôležité, aby si spoločnosť uvedomila, že radikalizmus síce môže upozorniť na niektoré problémy, ale radikáli neponúkajú riešenia. „Odporučil by som, aby sme si pri najbližších voľbách skôr vyberali politikov, ktorí sú konsenzuálnejší, programoví a ktorí spájajú, a uprednostnili tento typ politiky pred ukričanou politikou radikálov,“ vyhlásil politológ.
