Slovenský premiér Robert Fico musí začať s transparentným využívaním peňazí z Európskej únie, Slovensku v opačnom prípade hrozí zmrazenie časti európskych fondov. Povedal to v stredu (20. 5.) v Štrasburgu český europoslanec Tomáš Zdechovský z frakcie Európska ľudová strana (EPP).
Očakáva, že europoslanci v stredu schvália rezolúciu o výzve adresovanej Európskej komisii, aby posúdila právny štát na Slovensku a ochránila peniaze daňových poplatníkov.
Slovensko vlani v máji navštívil výbor Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (CONT), aby preveril využívanie európskych fondov. Delegáciu viedol práve Zdechovský, ktorého Fico následne označil za nájomného politického vraha.
Na misiu CONT nadviazala misia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ktorá sa zaoberala širšími otázkami právneho štátu.
Podľa Zdechovského sa za rok Slovensko neposunulo k dostatočnej náprave problémov s európskymi fondmi. „Podozrenie zo zneužívania peňazí EÚ sa stupňuje, kontrolné mechanizmy neboli opravené a slovenská vláda doteraz nepreukázala, že je schopná zaručiť transparentné využívanie európskych fondov,“ vyhlásil český europoslanec.
„Ak sa to nezmení, Európska komisia musí zvážiť použitie dostupných nástrojov na ochranu európskeho rozpočtu vrátane možnosti zmrazenia časti európskych fondov Slovenska,“ dodal. Cieľom rezolúcie je podľa neho vyvinúť na Slovensko politický tlak a dať krajine signál, aby prijala kroky na nápravu.
Inštitúcie prešetrujú desiatky podnetov
Po výzve na hlásenie podozrivých projektov na Slovensku podľa Zdechovského prišlo viac ako 2 000 podnetov, z ktorých približne 330 bolo odovzdaných európskym inštitúciám, najmä Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Úradu európskeho verejného žalobcu (EPPO) a Európskej komisii. Podľa europoslanca sa prešetruje približne 200 podnetov.
Jedným z viditeľných príkladov podozrenia na zneužívanie európskych fondov je kauza takzvaných haciend, keď za peniaze EÚ na Slovensku zrejme vyrástli luxusné vily namiesto pôvodne plánovaných penziónov.
Rezolúcia má zároveň upozorniť na oslabovanie právneho štátu na Slovensku a na opatrenia slovenskej vlády, ktoré podľa kritikov narúšajú fungovanie demokratických inštitúcií. Medzi tieto kroky patrí oslabovanie nezávislosti justície, zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov, zníženie trestov za korupciu a finančné trestné činy či pokus o zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov.
Ďalšou témou je politické zasahovanie do verejnoprávnych médií či tlak na nezávislých novinárov.
