Cez Hormuzský prieliv sa v posledných týždňoch dostáva čoraz viac tankerov s ropou. Presný počet je však zložité určiť, pretože zámerne vypínajú sledovacie systémy a plávajú mimo dosahu satelitných sledovacích systémov.
Vo svojej analýze to uviedla agentúra Reuters, podľa ktorej ide však aj tak len o zlomok predvojnových objemov a trh sa do pôvodného stavu možno už nevráti.
Zintenzívnenie lodnej dopravy
Takmer úplné uzavretie Hormuzského prielivu znamenalo, že v Perzskom zálive uviazlo viac ako 13 miliónov barelov ropy denne. Producenti tak v mnohých prípadoch museli uzavrieť ropné polia a rafinérie, čo sa prejavilo nedostatkom ropy na trhu a prudkým rastom cien energií. V posledných týždňoch sa však podľa Reuters lodná doprava v oblasti nenápadne zintenzívnila.
Sledovať vývoj tradičným spôsobom však nestačí, pretože podľa odhadu spoločnosti Vortexa 65 percent tankerov, ktoré odtiaľ v máji vyplávali, malo vypnutý systém automatickej identifikácie (AIS). Klasické satelitné sledovacie systémy ich tak nezachytili.
Podľa monitorovacích spoločností pre lodnú dopravu, vrátane LSEG a Kpler, tak aj naďalej cez Hormuzský prieliv preplávajú v priemere len tri tankery denne, čo predstavuje zhruba desatinu bežného objemu.
Alternatívne meranie však ukazuje niečo iné – ide o sledovanie objemu ropy uskladnenej na uviaznutých tankeroch v oblasti. Tento objem klesol z maxima 184 miliónov barelov z 22. marca približne na 148 miliónov barelov tento týždeň, vyplýva z údajov spoločnosti Kpler.
To naznačuje, že sa z regiónu dostane zhruba 500-tisíc barelov denne. Tempo za posledný mesiac zrýchlilo, keď sa podľa analýzy návratnosti investícií zvýšilo približne na 710-tisíc barelov denne. To ponúka ďalšie dôkazy o tom, že dodávky ropy z Perzského zálivu sa postupne zvyšujú, aj keď zostávajú aj naďalej veľmi obmedzené.
Neznáme trasy
Ktoré trasy tieto neidentifikované tankery využívajú, nemožno presne určiť. Časť plavidiel zrejme využíva koridory schválené Iránom na základe dohôd s ázijskými odberateľmi Čínou, Indiou, Japonskom a Pakistanom. Časť sa zrejme pohybuje bližšie ománskemu pobrežiu za tichej podpory amerického námorníctva, píše Reuters.
„Trvalé oživenie však bude vyžadovať oveľa väčšiu jasnosť a stabilitu v oblasti Hormuzského prielivu. Je nepravdepodobné, že by výrobcovia obnovili ropné polia s objemom zhruba jedenásť miliónov barelov denne uzavreté v čase konfliktu bez dôvery, že vývoz môže spoľahlivo plynúť. Jedno z kľúčových obmedzení predstavuje logistika: návrat prázdnych tankerov do Perzského zálivu. Bez stáleho prílevu plavidiel pre nakládku tovarov zostanú pobrežné skladovacie nádrže takmer naplnené, čo zabráni obnove uzavretej produkcie, „píše Reuters.
Rejdári (majitelia lode) sa aj naďalej obávajú posielať lode do oblasti, kde hrozí, že uviaznu. To sa prejavuje aj vysokým poistným, ktoré ešte viac posilňuje opatrný prístup.
Irán sa navyše usiluje o trvalú kontrolu nad oblasťou a zavedenie mýta. Trh sa tak nakoniec nemusí nikdy vrátiť k normálu, aj keby prelom v rokovaní vyústil do oficiálneho znovuotvorenia úžiny.
Konflikt, ktorý koncom februára odštartovali americko-izraelské útoky na Irán, do veľkej miery ochromil lodnú dopravu v Hormuzskom prielive. Tým dovtedy prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy.
