Volebné obdobie v samosprávach sa nepredĺži zo štyroch na päť rokov. Poslanci Národnej rady SR v stredajšom (17. 6.) hlasovaní totiž neschválili novelu Ústavy SR, ktorá zmenu predpokladala.
Novelu predložila skupina poslancov za Hlas-SD spolu s Romanom Malatincom (nezaradený). Neprešiel teda ani pozmeňujúci návrh, ktorým chcel Hlas-SD zakotviť do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom. Zo 143 hlasujúcich bolo za novelu 78 poslancov. Na definitívne schválenie zmeny ústavy bolo potrebných aspoň 90 hlasov.
Posilnenie stability samospráv
Podľa návrhu sa mala dĺžka volebného obdobia obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, starostu obce, respektíve primátora mesta, takisto zastupiteľstva vyššieho územného celku (VÚC) a predsedu VÚC zvýšiť z aktuálnych štyroch na päť rokov.
Zmena mala posilniť stabilitu miestnej a regionálnej samosprávy, zvýšiť kontinuitu strategického riadenia a vytvoriť lepšie podmienky pre dlhodobé plánovanie a „zodpovedné napĺňanie rozvojových priorít území“. Predkladatelia navrhovali, aby sa zmena týkala už najbližších spojených samosprávnych volieb, ktoré budú 24. októbra.
Cez pozmeňujúci návrh chcel Hlas-SD presadiť, aby bolo možné referendom rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia NR SR. Referendum by sa podľa návrhu nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Petícia by musela byť hlave štátu odovzdaná do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu.
Poslanci mali zároveň schváliť aj súvisiacu novelu zákona o obecnom zriadení. Tú si odsúhlasili. V zákone o obecnom zriadení sa vypúšťa zmienka o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva.
Zároveň predkladatelia priblížili, že v paralelne predkladanom návrhu novely Ústavy SR sa navrhuje predĺžiť volebné obdobie orgánov územnej samosprávy na päť rokov, „v dôsledku čoho by úprava v zákone o obecnom zriadení nebola v súlade s ústavou“.
Táto novela mení aj zákon o meste Košice. Prešiel pozmeňujúci návrh od poslanca Igora Šimka (Hlas-SD). Ním sa vypúšťajú ustanovenia o povinnom zastúpení každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve, respektíve v miestnom zastupiteľstve v mestskej časti.
Ponecháva sa však možnosť zriadenia volebného obvodu, ktorý bude tvoriť len jedna miestna časť, s jedným poslaneckým mandátom – ak to bude pripúšťať počet obyvateľov miestnej časti.
Neuspela ani SNS
Ani koaličná SNS neuspela s návrhom na predĺženie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR a samospráv. Jej ústavný zákon, ktorým sa mala meniť Ústava SR, plénum NR SR v stredu odmietlo. Nepodporil ho dostatočný počet poslancov. Za ich bolo len 77, na presadenie zmeny bolo treba aspoň 90 hlasov.
„Cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, ako aj volebného obdobia NR SR zo súčasných štyroch rokov na päť rokov,“ ozrejmili národniari.
Potrebu zmeny odôvodňovali tým, že súčasný volebný cyklus pri orgánoch územnej samosprávy podľa nich v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja.
„Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov,“ argumentovali. Predĺženie volebného obdobia NR SR by zase podľa nich smerovalo k posilneniu stability volebného a politického cyklu.
Parlament o novele zákona o obecnom zriadení z dielne SNS nehlasoval. Súvisela totiž s ústavným zákonom. Ňou sa mal zo zákona vypustiť časový údaj o trvaní funkčného obdobia volených orgánov obce.
Hlas predloží návrh
Koaličná strana Hlas-SD pri najbližšej príležitosti opätovne predloží návrh na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR referendom. Avizoval to predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD).
Urobil tak po tom, ako sa im to v parlamente nepodarilo presadiť cez pozmeňujúci návrh k úprave na predĺženie volebného obdobia v samosprávach.
„Ak má občan právo moc politikom dať, mal by mať aj právo im ju vziať. Toto je princíp, ktorý sme v našej strane deklarovali a od začiatku jej vzniku ho vyznávame a ktorého sa nikdy nevzdáme,“ vyhlásil na stredajšej (17. 6.) tlačovej konferencii. Občania by podľa neho mali mať možnosť vyjadriť nedôveru vláde aj v priebehu volebného obdobia, nielen raz za štyri roky.
Raši kritizoval postoj opozície, ktorá návrh nepodporila. Za nezmyselný označil argument opozičníkov, že takáto zmena by sa nemala diať prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov.
„Zmeny ústavy, ktoré boli v minulosti aj schválené, sa bežne prijímali aj s pozmeňujúcimi návrhmi,“ poukázal. Mrzí ho aj postoj KDH, ktoré argumentovalo, že nechce schvaľovať ústavné zmeny s koalíciou. Raši v tejto súvislosti pripomenul, že KDH už zmenu ústavy z dielne vlády podporilo.
Deklaroval, že Hlas predloží samostatný návrh týkajúci sa referenda o predčasných voľbách. „Aby sa nestalo, že nám niekto bude vyčítať, že je to pozmeňujúci návrh,“ podotkol. Je podľa vlastných slov zvedavý, ako sa opozícia k tomuto postaví a či ho podporí.
Mrzí ho tiež, že v parlamente neprešiel ich návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv. „Išlo o jednoduchú zmenu, ktorú si vyžiadali tí, ktorí naše mestá a obce, kraje riadia,“ skonštatoval. Argumentoval, že zmena by zvýšila kontinuitu strategického riadenia.
Parlament v stredu odmietol novelu Ústavy SR z dielne Hlasu-SD a poslanca Romana Malatinca (nezaradený). Tá mala priniesť predĺženie volebného obdobia v samosprávach zo štyroch na päť rokov. Neprešiel ani pozmeňujúci návrh, ktorým mal Hlas zakotviť do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom.
Hlas už skôr avizoval, že predloží samostatný návrh k referendu, ak teraz neprejde. Opozičné PS deklarovalo, že nepodporí ani ten. K zmene sa odmietavo stavia aj opozičná SaS.
