Vláda požiadala parlament o dôveru len vďaka Ústavnému súdu (ÚS) SR. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR a líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka. Myslí si, že ak by súd v stredu (17. 6.) nevydal výklad k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, kabinet by ďalej konal protiústavne a nepožiadal by o dôveru.
„Keby nebolo nálezu ÚS, tak by vláda Roberta Fica (Smer-SD) naďalej konala protiústavne a porušovala ústavný zákon. Je to len vďaka ÚS, že teraz vedia aj tí menej chápaví z radov vládnej koalície, čo to znamená bezodkladne,“ poznamenal Šimečka počas rozpravy v pléne.
Hlasovanie podľa neho nie je len formalitou. „Nehlasujeme len o dôvere štvrtej Ficovej vlády, ale keďže v stredu bolo 20 rokov od volieb, po ktorých Smer prvýkrát zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet Smeru za celé toto vládnutie,“ komentoval.
Šimečka zároveň kritizoval, že premiér vystúpil v rozprave a následne zo sály odišiel. „Ukazuje to, s akým pohŕdaním táto vláda pristupuje k parlamentu aj ku svojej ústavnej povinnosti,“ povedal novinárom v NR SR. Predpokladá, že koaliční poslanci vládu pri hlasovaní podržia a parlament jej vysloví dôveru. „Dôveru poslancov budú mať, ale nemajú dôveru občanov,“ dodal.
Vysloveniu dôvery vláde sme sa venovali aj v relácii Aktuálne :24:
Vysoký verejný dlh
Opozičná SaS vníma mimoriadnu schôdzu k návrhu na vyslovenie dôvery vláde ako frašku. Pripomína, že kabinet mal požiadať o dôveru už minulý rok, keď mu vznikla táto povinnosť pre vysoký verejný dlh. Myslí si, že sa to malo absolvovať už vtedy a teraz mal parlament mimoriadne rokovať o ekonomickej situácii a prorastových opatreniach. Vyplýva to z vyjadrenia poslancov za SaS.
„To, čo by pomohlo ľuďom a Slovensku, by bola mimoriadna schôdza o ekonomike, o ekonomických opatreniach, pretože nám odchádzajú investori, ľudia prichádzajú o zamestnanie, znižuje sa životná úroveň, ľudia v peňaženkách majú stále menej a menej peňazí,“ vyhlásil líder SaS a poslanec Branislav Gröhling.
Liberáli pripomenuli, že vláda mala podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti požiadať NR SR o dôveru už vlani. „Táto dnešná schôdza mala byť v novembri 2025 a dnes sme mali rokovať o prorastových opatreniach. Nie o tom smiešnom balíčku desiatich opatrení, ale o skutočných prorastových opatreniach,“ komentoval Marián Viskupič (SaS).
SaS v tejto súvislosti apelovala na prijatie opatrení na zlepšenie ekonomiky. Pripomenula, že ona má pripravený konkrétny plán ekonomického reštartu. V stredu (17. 6.) o ňom rokovali so zamestnávateľskými zväzmi.
Technická formalita
Fico sa do poslednej chvíle snažil vyhnúť parlamentnej diskusii o vlastných zlyhaniach. Myslí si to opozičná poslankyňa a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Upozornila pri tom na to, že vláda požiadala parlament o dôveru až teraz, aj keď jej táto povinnosť po prekročení hranice verejného dlhu vznikla na jeseň minulého roka.
„Je šialené, že Ficovej vláde musí význam slov ‚bez zbytočného odkladu‘ vysvetľovať až Ústavný súd. To, že Robert Fico bol schopný dlhé mesiace vládnuť bez legitimity, nie je prekvapujúce. Jeho suita sa totiž od začiatku nevenuje ničomu inému než ochrane vlastného gangu pred spravodlivosťou – aj za cenu ohýbania zákonov, oslabovania právneho štátu a rozvratu bezpečnosti na Slovensku,“ skonštatovala Remišová.
Hlasovanie o dôvere nebude podľa jej slov len technickou formalitou. „Každý poslanec, ktorý podrží Ficovu vládu, sa podpisuje pod chaos, brutálnu korupciu, úpadok a cynické ožobračovanie ľudí. Podpisuje sa pod vládu, ktorá ničí dôveru v spravodlivosť, likviduje ekonomickú perspektívu a robí z našej krajiny nedôveryhodného partnera v zahraničí,“ okomentovala.
Podchytení poslanci
Premiér sa pri obhajobe svojej vlády pri konsolidácii verejných financií stále iba vyhovára na predchádzajúce vlády a opakuje rovnaké klamstvá o súčasnej opozícii. V parlamente má podchytených 78 koaličných poslancov, preto jeho vláda získa dôveru, aj keď už dávno nemala byť vo funkcii. Počas mimoriadnej schôdze to vyhlásili predstavitelia opozičného Hnutia Slovensko.
Pri svojom vystúpení v úvode schôdze bol premiér podľa Júliusa Jakaba (Hnutie Slovensko – Za ľudí) „tragicky nepripravený“. „On hovoril dookola tie isté klamstvá, ktoré počúvame tri roky, ale on vlastne ani nič iné nemá. On môže opakovať len tie dookola otrepané mantry o tom, aké boli financie, ktoré zdedil. Ale po troch rokoch sa ide vyhovárať na Matoviča, Hegera, Ódora, na Radičovú, na matku Terezu alebo na koho?,“ vyhlásil opozičný poslanec.
Poukázal na to, že Fico síce hovorí o rozvrátených verejných financiách, ale ministri si schválili dvojnásobný plat, premiér má doživotnú rentu a štát platí aj rôznych rodinných príslušníkov predstaviteľov koalície. „To, že žiada o dôveru, je správne, pretože oni zničili Slovenskú republiku,“ konštatoval Jakab.
Viaceré krízy
Líder hnutia Igor Matovič pripomenul, že počas prvých rokov vlád, ktorých bol súčasťou a ktoré čelili viacerým krízam, vzrástol čistý dlh Slovenska o 12 miliárd eur. Súčasná vláda ho však za rovnaký čas navýšila až o 20 miliárd eur napriek tomu, že sa snaží o konsolidáciu verejných financií. Za toto by sa mal Ficov kabinet zodpovedať.
„Samozrejme, že majú 78-čku, lebo Fico si kúpil vernosť poslancov. Neverných dal na ministerstvá, aby tam mohli vo veľkom rozkrádať, vieme, čo sa deje na ministerstve pána Migaľa aj pána Huliaka. A tým pádom 78-čku si tu stráži a tá ho podrží. Ale ak by to malo byť spravodlivé, tak dávno by už vo vláde neboli,“ dodal Matovič.
KDH bude hlasovať proti
Poslanci za opozičné KDH budú hlasovať proti vysloveniu dôvery vláde. Novinárom to povedal Ján Horecký (KDH). Vláda sa podľa neho chce držať pri moci za každú cenu a dokáže sa dohodnúť iba na svojich záujmoch. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) vyčíta, že pohŕda ústavnými princípmi, hoci sa chcel v minulosti stať sudcom Ústavného súdu SR. Vláda je podľa Horeckého brzdou ekonomiky a rozvoja krajiny.
„Očakávame výsledok, že táto vláda chce držať koalíciu pokope a seba pri moci za každú cenu. Vidíme to pri tom, ako obsadzovali posty ministrov, na čom sa dokážu a nedokážu dohodnúť. Dokážu sa dohodnúť iba na svojich partikulárnych záujmoch a nie potrebách občanov Slovenskej republiky. Preto bude KDH zásadne proti vysloveniu dôvery vláde Slovenskej republiky,“ vyhlásil Horecký. Pripomenul, že keď sa chcel stať v roku 2019 Fico ústavným sudcom, vyhlasoval, že ako politik a premiér presadzoval a chce presadzovať ústavné princípy SR. Poslanec preto premiérovi vyčíta, že k elementárnej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona požiadať o dôveru vláde z dôvodu prekročenia dlhovej brzdy pristúpil až potom, keď prišlo uznesenie Ústavného súdu.
Fico sa podľa Horeckého nespráva ako niekto, kto by mohol byť ústavným sudcom, ale ani premiérom SR. „Vo svojom úvodnom príhovore dokázal jedine opäť to, čo vždy – vyhovárať sa na predchádzajúce vlády,“ povedal s tým, že táto vláda zadlžuje Slovensko oveľa rýchlejšie ako predchádzajúce vlády. Premiér sa vo svojom vystúpení v pléne podľa Horeckého navážal do bývalých vlád a opozície a ani vecne nepožiadal o dôveru. „Nepovedal nič, čím by sa túto dôveru usilovať si zaslúžiť,“ povedal.
Brzda ekonomiky
Horecký pripomenul, že na Slovensku je dnes verejný dlh na úrovni 61 percent hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 84 miliárd eur. „Do konca volebného obdobia dlh Slovenskej republiky narastie o 20 miliárd eur. Na konsolidácii táto vláda vybrala od občanov, zamestnávateľov a podnikateľov takmer 12 miliárd eur,“ uviedol. „Táto vláda je brzdou ekonomiky a rozvoja Slovenskej republiky, preto budeme hlasovať proti vysloveniu dôvery vláde,“ uzavrel.
Parlament začal vo štvrtok dopoludnia rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde. Kabinet o dôveru požiadal vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Táto povinnosť vláde vznikla minulý rok v októbri, keď sa jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.
Kabinet odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodal. Skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Ten v stredu (17. 6.) vo svojom výklade ozrejmil, že vláda musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje zákonom stanovenú výšku. Kabinet v reakcii na to schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer.
