Poslanci Národnej rady (NR) SR začali vo štvrtok (18. 6.) dopoludnia rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde. V úvode mimoriadnej 60. schôdze schválili jej program.
Vláda požiadala parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Poslanci budú vo štvrtok rokovať bez obedňajšej prestávky a až do prerokovania bodu, v prípade potreby aj po 19. hodine. Následne o ňom budú hneď aj hlasovať. Na návrh troch koaličných klubov skrátili rozpravu na 12,5 hodiny. Koalícia počíta s tým, že by ju v parlamente malo podporiť 78 zákonodarcov.
Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v októbri, kedy jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Súd v stredu (17. 6.) rozhodol, že kabinet musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje zákonom stanovenú výšku.
„Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády SR smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť,“ vysvetlil ÚS.
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v reakcii vyhlásil, že rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu. Vláda si podľa neho svoju povinnosť uvedomuje, pôvodne však plánoval podať takúto žiadosť v čase, keď bude Národná rada rokovať a hlasovať o rozpočte na budúci rok. Kabinet v reakcii na ÚS schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer.
Vláda robí podľa Fica dobrú prácu
Súčasná vláda robí dobrú prácu, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, čo oceňuje aj Európska komisia (EK). Po predchodcoch pritom zdedila verejné financie v najhoršom stave v Európskej únii (EÚ). Kritika opozície v tejto oblasti je klamlivá, čo dokazujú aj oficiálne štatistiky. Pri predložení žiadosti vlády o vyslovenie dôvery to vyhlásil premiér.
„Na podanie žiadosti, ktorú podala vláda, neexistujú žiadne politické alebo faktické dôvody. Jediný dôvod, prečo vláda včera prijala uznesenie a žiada Národnú radu o vyslovenie dôvery, je ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý v roku 2011,“ zdôraznil Fico s tým, že vláda nikdy nespochybňovala svoju povinnosť v určitom okamihu predstúpiť pred NR SR a žiadať o vyslovenie dôvery. Mala však iný názor na výklad ustanovení dlhovej brzdy, ako prezentoval ÚS. Rozhodnutie súdu kabinet rešpektuje a žiadosť tak predkladá okamžite.
Premiér poukázal na to, že predchádzajúca vláda pod vedením Smeru-SD odovzdávala v roku 2020 verejný dlh na úrovni 48 percent HDP a deficit 1,13 percenta HDP. V nasledujúcich rokoch sa však obidve štatistiky výrazne zhoršili. „Výsledkom bolo, že keď sme nastupovali v roku 2023 po parlamentných voľbách v septembri k moci, dostali sme, a to je oficiálne potvrdené, najhoršie verejné financie v EÚ,“ podčiarkol Fico.
V súčasnosti je Slovensko podľa neho „v zdravom strede“ pri porovnaní s inými krajinami EÚ a eurozóny. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu bol verejný dlh k 1. januáru 2025 v celej eurozóne priemerne na úrovni 87,1 percenta a v celej EÚ okolo 80 percent HDP. Na Slovensku to bolo v rovnakom čase 59,7 percenta HDP. Vyššie ako SR sú napríklad Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Slovinsko či Nemecko.
Dlh Slovenska
Koaličných poslancov premiér vyzval, aby sa nenechali opozičnými klamstvami zatlačiť do kúta a reagovali konkrétnymi číslami, ktoré sú pre vládu priaznivé.
„Európska komisia oceňuje naše konsolidačné úsilie a budeme v ňom pokračovať aj v nasledujúcom období. Máme jasný plán. My chceme odovzdať, na rozdiel od vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora ďalšej vláde, ktorá príde, verejné financie, ktoré budú konsolidované a ktoré budú v podstatne lepšom stave ako tie, ktoré nám odovzdala vláda pána Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré označila EK za najhoršie verejné financie v celej EÚ,“ dodal Fico.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vo svojom následnom vystúpení zdôraznil, že súčasná vláda splnila všetky pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Plnili sme všetky pravidlá paktu stability a rastu, dodržiavali sme fiškálne pravidlá,“ vyhlásil.
Predchádzajúcemu kabinetu vyčítal, že v roku 2021 „vystrelil“ dlh Slovenska na 60,2 percenta HDP, teda mimo všetkých sankčných pásiem dlhovej brzdy. „Ten, kto by mal byť odvolávaný, ste vy,“ odkázal Kamenický opozičným poslancom. Zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti urobila podľa neho opozícia počas svojej vlády „trhací kalendár“. Odmieta tvrdenia, že súčasná vláda nekonsolidovala. „Keby sme my nekonsolidovali, deficit by bol nad 7 percentami HDP,“ dodal.
