Národná rada SR vyslovila vláde Roberta Fica (Smer-SD) dôveru. Návrh podporilo 78 koaličných poslancov. Proti bolo 54 zákonodarcov.
Keďže išlo o jediný bod programu, hlasovaním ukončili mimoriadnu 60. schôdzu. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Koaličné poslanecké kluby Smer-SD, Hlas-SD a SNS, ako aj nezaradení poslanci zo Strany vidieka vyslovili dôveru vláde, pretože nemá alternatívu. V záverečnom spoločnom vyjadrení tesne pred hlasovaním v NR SR to uviedol predseda klubu Smer-SD Ján Richter.
„Tlmočíme jednoznačnú podporu vláde SR. Aj dnešná rozprava nás presvedčila, že súčasná vláda nemá alternatívu, a preto budeme hlasovať za vyslovenie dôvery vláde SR,“ vyhlásil Richter.
„Národná rada SR vyslovila dôveru vláde Roberta Fica. Je to jasný odkaz protislovenskej opozícii, že vládna koalícia je jednotná a stabilná,“ reagoval na výsledky hlasovania na sociálnej sieti minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Jasný signál pre Fica
Vyslovenie dôvery považuje premiér za signál, že koalícia ide ďalej bez prekážok, a pravdepodobne to znamená, že sa nebudú konať predčasné voľby. Avizuje konanie parlamentných volieb v riadnom termíne v roku 2027. Vyhlásil to vo videu na sociálnej sieti. Zároveň sa poďakoval všetkým poslancom, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery vláde.
„Dnešné hlasovanie v parlamente opäť potvrdzuje, že v zásadných otázkach sú vládni partneri, vládne strany, ale aj ďalší poslanci, ktorí sa hlásia k vládnej koalícii, pohromade. Chcem im za to poďakovať, tak ako som už poďakoval aj poslancom NR SR. Je to signál, že ideme ďalej bez prekážok, a pravdepodobne dnešné rozhodnutie je tým rozhodnutím, ktoré už neumožní, aby sa konali nejaké predčasné parlamentné voľby, a všetci sa môžeme pripravovať na parlamentné voľby v riadnom termíne v roku 2027,“ povedal Fico vo videu, ktoré nahral v Bruseli.
Nachádza sa tam na zasadnutí Európskej rady. Debata v parlamente podľa neho ukázala aj to, že vláda robí všetko pre ozdravovanie verejných financií.
Za zarážajúce označil, že hlasovať proti vláde prišlo len 54 zo 72 opozičných poslancov. „To len svedčí o tom, čo sú skutočné ciele slovenskej opozície,“ odkázal. Hlasovanie o vyslovení dôvery označil Fico za zvláštne.
„Museli sme naplniť formálnu povinnosť, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ak máme na Slovensku dlh v určitej výške, podľa tohto zákona musí vláda požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Mali sme iný názor na to, kedy má vláda pristúpiť k takémuto kroku, ale túto našu dilemu včera vyriešil Ústavný súd SR. Nezaváhali sme, hneď som zvolal vládu, požiadali sme Národnú radu a tá dnes o tejto veci rozhodla,“ skonštatoval.
Premiér to označil za paradoxné, pretože v EÚ a eurozóne sú podľa neho krajiny, ktoré majú dlh vyšší ako 100 percent HDP, ale nemajú ústavné zákony o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by ich nútili robiť „takéto veľmi extrémne politické kroky, ako je podanie žiadosti o vyslovenie dôvery“.
Opozícia návrh nepodporila
Opozícia vyčíta vláde, že na rokovaní neposkytla žiadne argumenty ani opatrenia na znižovanie dlhu. Opoziční poslanci hlasovali proti návrhu na vyslovenie dôvery vláde.
Predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš vyhlásil, že každý, kto hlasoval za vyslovenie dôvery, je spoluzodpovedný za zadlžovanie Slovenska a jeho „bezbrehé rozkrádanie“.
Z rozpravy v parlamente sa podľa Šipoša stala fraška. „Žiaden z členov vlády nepovedal dnes ani jeden argument, ktorým by obhájil, prečo by mala táto vláda pokračovať ďalej. Boli to len chabé výhovorky na predchádzajúce vlády,“ vyhlásil.
Šéf KDH Milan Majerský vyčítal vláde, že nehovorí pravdu o vážnom stave verejných financií. „Dôvera nie je formalita, nie je to hlasovacia mašina, dôvera nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o výsledky, plán a pravdivosť,“ skonštatoval s tým, že táto vláda nemá dôveryhodný plán.
„Aspoň tu v pléne NR SR som ho nepočul,“ dodal s tým, že žiaden poslanec za KDH nepodporil vládu v hlasovaní.
Poslanec Štefan Kišš (PS) odkázal Smeru-SD, že mal dve dekády na to, aby posunul Slovensko dopredu. „Výsledok je systém, v ktorom sa verejné zdroje, štátne funkcie a politický vplyv využili na odmenu pre spriaznených ľudí,“ pripomenul s tým, že na Slovensku máme udusenú ekonomiku s rekordným dlhom.
Rozprava podľa Kišša ukázala morálnu i vecnú prázdnotu vlády aj celej koalície. „Nepriniesli ste žiadne argumenty, prečo vám máme dať dôveru,“ povedal. „Pomýlili ste si rozpravu, nesplnili ste si povinnosť, podľa ktorej toto hlasovanie nie je formalita,“ zdôraznil Kišš.
Hlasovaniu o dôvere vláde sa v Správach venoval redaktor Marko Trusina:
Ústavný zákon totiž podľa neho hovorí, že hlasovaniu o dôvere vláde musí v tomto prípade predchádzať diskusia o opatreniach a o pláne, ako znižovať dlh.
Ani strana SaS nepodporila návrh na vyslovenie dôvery. Kritizovala, že kabinet nepredložil žiadne ozdravné opatrenia. „Dnešnému hlasovaniu malo predchádzať predloženie plánu ozdravných opatrení vládou, ich prezentácia, rozprava o nich a ich schválenie,“ okomentoval poslanec Marián Viskupič (SaS).
Zdôraznil, že vyslovenie dôvery vláde nie je podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti formálny úkon. „Vláda sa má o dôveru uchádzať s opatreniami, ktoré zabránia ďalšiemu zvyšovaniu dlhu,“ doplnil s tým, že kabinet nič nepredložil a neobhájil. Myslí si, že koniec tejto vlády by bol prvým zásadným prorastovým opatrením, ktoré by naštartovalo obnovu SR a ekonomiky.
Rozprava trvala zhruba osem hodín
Rozprava o návrhu začala vo štvrtok (18. 6.) po 10.00 h a trvala približne osem hodín. Zapájali sa do nej prevažne opoziční poslanci. Vládu opakovane kritizovali za to, že nezvláda konsolidáciu verejných financií a situácia na Slovensku sa stále zhoršuje. Rovnako kabinetu vytkli, že o dôveru požiadal s oneskorením niekoľkých mesiacov.
Premiér Fico vo svojom úvodnom slove zdôraznil, že súčasná vláda robí dobrú prácu, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, čo oceňuje aj Európska komisia (EK). Po predchodcoch pritom zdedila verejné financie v najhoršom stave v Európskej únii (EÚ). Kritika opozície v tejto oblasti je podľa neho klamlivá, čo dokazujú aj oficiálne štatistiky.
Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v novembri, kedy jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Rozhodnutie Ústavného súdu
Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Súd v stredu (17. 6.) rozhodol, že kabinet musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že sú na to splnené podmienky. „Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády SR smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť,“ vysvetlil ÚS.
Vláda podľa Fica pôvodne plánovala podať takúto žiadosť v čase, keď bude NR SR rokovať a hlasovať o rozpočte na budúci rok. Rozhodnutie ÚS však rešpektuje, kabinet preto schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer a zaslal ho parlamentu na prerokovanie.
