Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že dlh Slovenska sa blíži k 84 miliardám eur a rastie rýchlejšie ako ekonomika. Vysoký verejný dlh môže podľa odborníkov zhoršiť dôveru finančných trhov a zvýšiť náklady na financovanie štátu.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) hovorí, že výdavky štátu a zadlžovanie krajiny rastú rýchlejšie ako ekonomika. Podľa neho by mal štát začať šetriť najmä na svojich výdavkoch.
„V rámci služieb sa najviac výdavkov, 364,5 milióna eur, čerpalo na takzvané špeciálne služby, ktoré zahŕňajú okrem iného aj externé právne a advokátske služby. To sa prejavuje rastom pomeru dlhu k HDP, ktorý dosiahol viac ako 61 percent HDP,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
„Dlh je 61,4 percenta, čo je vysoké, ale na druhej strane sme na tom v porovnaní stále relatívne dobre. Ak si pozriete eurozónu s 88,7 percenta. Čiže máme nižší dlh ako eurozóna, aj priemer Európskej únie 82,8 percenta,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa začiatky problémov slovenskej ekonomiky datujú do obdobia, keď boli verejné financie v lepšom stave.
„Najmä v roku 2014 až 2019, keď bolo Slovensko v dobrých ekonomických časoch, prišli vyššie dane do rozpočtu. Štát mal viac peňazí, ale nepoužili sa na zlepšenie deficitu,“ vysvetlil výkonný riaditeľ RRZ Viktor Novysedlák.
K znižovaniu deficitu mala pomôcť konsolidácia, ktorá zvýšila dane a odvody. Slovenské hospodárstvo minulý rok vzrástlo len o 0,8 percenta, čo je najslabší výsledok za posledné tri roky.
„Tri konsolidačné balíky sú príčinou slabého ekonomického rastu. My už zdaňujeme vlastne všetko a zdaňujeme to vysokými sadzbami,“ uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
Zadlžovaniu Slovenska sa v Správach venovala redaktorka Lea Hubová:
Potrebné sú aj nepríjemné opatrenia
Čím je vyšší dlh Slovenska, tým viac peňazí štát míňa na splatenie úrokov a zadlžuje ďalšie generácie. Podľa analytikov preto akákoľvek vláda bude musieť prijať aj také opatrenia, ktoré nie sú atraktívne pre ich voličskú základňu.
„To je škrtnutie 13. dôchodku, zastavenie neadresného poskytovania prídavkov na deti, rodičovských príspevkov. To sú všetko nepríjemné správy, ktoré sa politikom nechce hovoriť nahlas,“ skonštatoval Ďurana.
„Všetci tu kričia, zrušte transakčnú daň. Ja na nej nebazírujem. Keď transakčnú daň bude treba, ja ju obetujem za rozpočet Slovenskej republiky na budúci rok. Ale vypadne pol miliarda a tú pol miliardy ja niekde musím nájsť,“ My, sociálni demokrati, budeme držať sociálny štandard,“ vyhlásil minister Kamenický.
O rozpočte na volebný rok 2027 a ďalších opatreniach sa koaliční politici chystajú hovoriť na jeseň.
