Bez ďalšej konsolidácie môže deficit verejných financií na budúci rok vzrásť nad päť percent HDP. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v novej prognóze. Jej očakávania sa líšia od ministerstva financií, ktoré na budúci rok predpokladá schodok 4,2 percenta.
„Jedným z hlavných dôvodov zhoršujúceho sa deficitu sú rastúce úrokové náklady. Tam platí, že výdavky na financovanie verejného dlhu sa v najbližších rokoch zvyšujú každoročne o dve desatiny percenta HDP,“ povedal Majher.
O dôvodoch a vývoji sa v relácii Rádiožurnál o 12:00 rozprávala redaktorka Katarína Borovská s vedúcim oddelenia rozpočtových analýz RRZ Pavlom Majherom:
Druhým faktorom sú podľa neho výdavky na obranu. „Tie rovnako pre budúci rok rastú v našej prognóze o 20 percent. Posledným dôležitým faktorom sú rastúce náklady, ktoré sa spájajú s dlhodobou starostlivosťou. Tam sa prijala reforma financovania tejto oblasti, ktorá navyšuje výdavky,“ dodal.
Na to, aby vláda dosiahla rozpočtové ciele, ktoré si stanovila na budúci rok, budú potrebné podľa odhadov RRZ dodatočné opatrenia za 1,2 miliardy eur. Ministerstvo financií už skôr avizovalo, že konsolidáciu nechce postaviť na zaťažení peňaženiek občanov, ale zároveň nezníži sociálny štandard ľudí.
„Treba povedať, že pri konsolidácii sa úplne vylúčiť dopad na občanov nedá. Je však pravda, že vláda môže vhodne zvolenou štruktúrou tento dopad minimalizovať. Z pohľadu ekonomických účinkov je dôležité, aby ďalšia konsolidácia čo najmenej brzdila ekonomický rast. Aby neviedla k oslabeniu konkurencieschopnosti a takisto aj atraktivity Slovenska pre investície,“ vysvetlil Majher.
Historicky najvyššia zadlženosť
Ak by deficit vzrástol na budúci rok nad päť percent, mali by sme historicky najvyššiu zadlženosť na úrovni 68 percent HDP. Vláda však argumentuje, že okolité krajiny majú ešte vyššie dlhy ako Slovensko. Prečo je to teda problém?
„Je pravdou, že Slovensko nepatrí medzi krajiny s najvyšším dlhom, avšak problémom je, že hoci máme nižší dlh, nemáme jeho rast pod kontrolou. Keď porovnáme roky 2025 a 2027, v eurozóne rastie ten dlh o dva percentuálne body, pre Slovensko ten nárast sa blíži k šiestim percentuálnym bodom, čo je v princípe takmer trojnásobný nárast,“ priblížil Majher.
Navyše, Slovensko je malá, otvorená ekonomika, ktorá je vystavená rizikám z šokov z medzinárodného obchodu . „Rovnako Slovensko čaká jedno z najrýchlejších starnutí obyvateľstva, čo tiež vytvára dodatočný tlak na verejné financie,“ skonštatoval analytik RRZ.
