Prázdniny sa pomaly končia a rodičia aj deti začínajú myslieť na školu. Posledný medzinárodný prieskum pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie ukázal, že slovenské deti sa do školy tešia čoraz menej a len približne každý piaty starší školák hovorí, že sa v nej cíti dobre.
Od septembra pritom všetky základné školy prechádzajú na nové kurikulum. Zmeny v Ranných správach priblížil riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB a odborník na vzdelávanie Ján Machaj.
Dôvod, prečo sa deti postupne na školu tešia menej, je podľa neho skrytý v motivácii. „Motivácia je stav, keď máme záujem o svet okolo seba,“ povedal. Dieťa sa podľa jeho slov neustále pýta, či to, čo robí, má preňho zmysel, či dokáže byť v činnosti úspešné a či ju zvládne.
„To sú zložky motivácie, ktoré, pokiaľ sú narúšané, tak sa dieťa odpojí a otázka zmyslu, prečo som vlastne tu, sa postupne stráca,“ vysvetlil. Školy by však mali dbať na to, aby sa nevytrácala.
V ranných rokoch v motivácii zohráva kľúčovú úlohu učiteľ, ktorý vytvára dôveru a dáva spätnú väzbu. „Pokiaľ nevznikne prepojenie medzi učiteľom a dieťaťom, tak je dieťa v strese,“ povedal. V takom prípade sa väčšina jeho kognitívnej kapacity venuje strachu.
„Nemá priestor učiť sa, rásť a tak ďalej,“ skonštatoval Machaj. Preto je podľa neho dôležité, aby škola vytvárala bezpečné prostredie tým, ako vyzerá, ako žiakov prijíma. Dôležitá je aj úloha rodičov, ktorí na dieťa tiež môžu vytvárať tlak, napríklad prostredníctvom očakávaní zo známok. Mali by ho skôr podporiť v tom, čo ho baví, a dať mu spätnú väzbu.
Viac aktivít na strane žiakov
Od septembra musia všetky základné školy prejsť na nové kurikulum. „Malo by byť rozhodne viac aktivít na strane žiakov než na strane učiteľov. Mali by sa objavovať nové metódy a formy vo vyučovaní. Mali by sa postupne stierať rozdiely medzi vyučovacími hodinami, dávať viac do blokov, malo by sa učiť medzipredmetovo. Deti by mali zažiť iný typ spätnej väzby ako len známkou,“ vymenoval Machaj.
Takéto drobné kroky podľa neho prispievajú k tomu, aby sa deti mohli rozvíjať v škole a cítiť zmysel toho, prečo tam sú.
Viac sa podľa Machaja zdôrazňuje aj rola učiteľa. „Nemá byť tým jediným aktívnym v triede, ale má vytvárať prostredie pre to, aby si žiaci osvojili nielen vedomosti, ale aj rôzne zručnosti. Kritické myslenie, prácu s informáciami, rôzne tvorivé činnosti, čítanie s porozumením,“ povedal. Obsah vyučovania sa tak nestratí.
