Slovenská bežkyňa Emma Zapletalová pokračuje v životnej sezóne z pohľadu výsledkov a dosiahnutých úspechov. Dvadsaťšesťročná reprezentantka pridala po triumfoch na Diamantovej lige zisk zlatej medaily na 400 m prekážok na majstrovstvách Európy v Birminghame.
Zapletalovej sa podarilo zvládnuť prvý vrchol sezóny a popasovať sa s úlohou favoritky, avšak už teraz rozmýšľa nad ďalším programom a podujatiami.
Zlato postupne vstrebáva
Reprezentantka Slovenska sa len pred pár hodinami vrátila na Slovensko so zlatou medailou na krku a jedným z najvýznamnejších úspechov v jej bežeckej kariére.
„Asi to ešte neviem úplne oceniť. Samozrejme, veľmi sa z toho teším. Keď vidím, aký humbuk je na Slovensku, tak si to možno celé postupne potrebujem uvedomiť a vstrebať to, že je to realita, že som majsterka Európy a splnila som si svoj sen. Verím, že to ešte môže byť lepšie na svetovej úrovni,“ povedala Zapletalová k svojmu úspechu v Birminghame.
Rodáčku z Nitry potešili reakcie fanúšikov a odozva na jej zlatý beh: „Som rada, že to boli krásne správy a toľko ľudí fandilo. Bola som milo prekvapená, že akí významní ľudia mi blahoželali. Veľmi ma to teší, že nielen zo športovej stránky, ale aj významní ľudia mi gratulovali. Asi som to ani nečakala, keď som pozerala, že koľko ľudí sledovalo môj beh. Bola som milo prekvapená, že to bol najsledovanejší kanál na Slovensku.“
Zapletalová cítila napätie, že sa od nej očakáva medaila: „Keď som prebehla cieľom a zistila som, že som zvíťazila, tak to všetko zo mňa opadlo. Tešila som sa a cítila som uvoľnenie, že tlak je preč a zvládla som to. Je super, že som priniesla na Slovensko radosť a medailu. Veľmi sa z toho teším a verím, že takto motivujem aj ďalších športovcov, aby sme mali čo najviac medailí.“
Finále si chcela viac užiť
Zapletalová prichádzala na európsky šampionát v pozícii hlavnej favoritky na zisk najcennejšieho kovu. Na svojom konte už mala v tejto sezóne štyri víťazstvá na Diamantovej lige a tiež najrýchlejší čas roka.
„Očakávania, napätie a tlak tam bol, aj som to cítila. Na druhú stranu, snažila som sa od toho odstrihnúť. Myslím si, že pred semifinále som bola oveľa viac nervózna a tiež som sa necítila v takej pohode. Rozprávali sme sa s trénerom, ktorý mi povedal, že som si semifinále ako keby neužila a viac som sa sústredila. Mám sa tiež viac usmievať, užívať si atmosféru a celkovo. Finále som išla s tým, že som favoritka a nastavila som sa tak, že som bola viac-menej v pohode. Nastavila som sa tak, že som si išla po svoj cieľ a nepripúšťala som si nič iné, čím som odhodila veľkú nervozitu,“ zamyslela sa čerstvá držiteľka zlata z ME.
V semifinále si bez väčších problémov postrážila prvé miesto a vo finále triumfovala časom 52,91 s. „Išlo sa po titul, ale koncentrácia išla aj na výkon. Tréner sa ma snažil pred behom nastaviť tak, že pôjdem behať rýchlo a budem sa snažiť útočiť na osobný rekord. Myslím si, že forma je dobrá a mám natrénované, ale počas behu to úplne nevyšlo. Keď som sa spätne pýtala trénera, tak okrem deviatej prekážky som musela po štvrtú prekážku pribrzďovať. Na ME nešlo úplne o výkon, ale získať titul. Snažila som sa behať naplno, ale čas úplne nebol taký, ako by som chcela,“ vyjadrila sa Zapletalová.
Slovenskú bežkyňu potešilo, že bezprostredne po finiši dostala na krk zlatú medailu: „Myslím si, že je lepšie, keď atlét má hneď medailu v cieli a nemusí na ňu čakať na ceremoniáli. Hneď po behu som sa tešila z toho, že som zvíťazila a vtedy som ani neriešila, či mám medailu alebo nie. Hneď som utekala potešiť sa s tímom a mojim veľkým fanklubom.“
Štafeta bola blízko k postupu do finále
Svoju aktuálnu formu a najmä bežecké kvality predviedla Zapletalová aj v štafete na 4×400 m, kde sa jej podarilo spolu s Viktóriou Korbovou, Gabrielou Gajanovou a Danielou Ledeckou vylepšiť národný rekord. Len tesne napokon ušla slovenskému kvartetu účasť v bojoch v medaily.
„Mala som chuť ešte bežať aspoň raz. Priznám sa, že v nedeľu som bola na tréningu a tak som si hovorila, že by som si ešte niečo išla zabehnúť. Zamrzelo to, že o jedno miesto a jednu desatinku sme sa nedostali do finále. Verím, že na ďalších pretekoch sa opäť zlepšíme. Štafeta môže napredovať a ja verím, že tomu tak bude. Škoda, že sme nebežali finále,“ vrátila sa Zapletalová k štafete.
Čas na oslavy nie je
Priestor na oslavy z pohľadu časového harmonogramu veľmi nie je, keďže sezóna je v plnom prúde a ďalšie významné podujatia má ešte 26-ročná bežkyňa pred sebou.
„Brala som to tak, ako to je. Keď to porovnám s Tokiom, tak odlišné to bolo v tom, že už bolo po sezóne a mohla som oslavovať. Teraz som vedela, že ma čaká štafeta, preto nebol nejaký veľký priestor na oslavy. Viem sa hneď koncentrovať na ďalší beh. Keď stále vidím možnosť zlepšiť sa, tak sa mi ľahko pokračuje ďalej,“ povedala najlepšia slovenská športovkyňa roka 2025.
Už v piatok (21. 8.) ju vo švajčiarskom Lausanne čaká Diamantová liga, o pár dní aj Diamantová liga v Zürichu. „Na začiatku septembra je finále Diamantovej ligy v Bruseli a potom ma čaká záverečný šampionát – Ultimate Championship v Budapešti. Taký je môj plán. Ideme postupne, uvidíme ako pôjde na tréningu tých 14 krokov, či do toho pôjdem aj v pretekoch. Je to veľká výzva, ale viem, že mi to môže pomôcť behať rýchlejšie,“ prezradila Zapletalová viac o svojich najbližších plánoch a cieľoch.
