Agenti na jedno použitie, sabotáže, kybernetické útoky. Pôsobenie cudzích tajných služieb v Česku poodhalila správa českej Bezpečnostnej tajnej služby za rok 2025. Aktéri sú prevažne dvaja, Ruská federácia a Čína.
Po novom je útočník osamelý sabotér naverbovaný najčastejšie cez Telegram, podľa BIS typický modus operandi Ruskej federácie.
„Rusko sa snaží prostredníctvom sociálnych sietí cez tisícky inzerátov verbovať tzv. sabotérov. Ich cieľom je celá Európa. V Poľsku či Nemecku k útokom došlo, v Česku sme zaznamenali pokus o zapálenie autobusového depa, ktorý sa nepodaril,“ uvádza hovorca BIS Ladislav Šticha.
Terčom čínskeho kyberútoku sa stalo vlani MZV. Dva roky čínski agenti čítali maily českých diplomatov, ktoré im poslúžili k vydieraniu. Českí spravodajcovia to zarazili.
Pôsobeniu cudzích tajných služieb v Česku sa v Správach venovala redaktorka Katarína Vítková:
„Útok odhalili a dnes je táto sieť odstavená od internetu. Útok už nemôže prebiehať. Už máme nasadený nový komunikačný systém,“ uviedol v máji 2025 vtedajší minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský.
Užitočné informácie
Každá informácia sa Číne hodí, zdôrazňuje sinológ pohnútky pre zber správ o protivníkoch. „Vytvára to komplexnú predstavu o tom, ako vyzerajú ich rozhodovacie mechanizmy a vzťahy medzi aktérmi v sledovaných inštitúciách. Dnes už sú metódy, ktoré aj zdanlivo nesúrodé informácie a čriepky zanalyzujú vo veľkom pomocou AI. Všetko sa hodí k vytvoreniu komplexného obrazu,“ vysvetľuje sinológ Martin Hála.
Najefektívnejšia čínska špionáž je najmä v akademických kruhoch. „Na začiatku je to nadviazanie akademickej spolupráce. Potom príde ponuka dofinancovania projektu, možnosti navštíviť Čínu, prednášať tam, pripojiť sa k projektu zo strany čínskych firiem. Za nimi stoja čínske spravodajské spoločnosti. Cieľ je jednoduchý – získať informácie a knowhow o patentoch,“ dodáva Šticha.
Podľa českej kontrarozviedky je bezpečnostná situácia najhoršia od konca studenej vojny, riziko útokov je ale nízke.
BIS ČR patrí medzi silné a rešpektované služby doma i v zahraničí. Podľa CVVM jej dôveruje viac ako 50 percent občanov.
