Tohtoročné leto prinieslo v priemere najvyššiu hodnotu celkového ozónu od roku 1994. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti pri príležitosti Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy, ktorý pripadá na 16. septembra.
Tvrdí, že celkový atmosférický ozón sa na Slovensku meria od augusta 1993. Stanica Poprad-Gánovce disponuje viac ako 30-ročným radom meraní.
Témou medzinárodného dňa sú tento rok „Globálne opatrenia pre chladnejšiu planétu“. Opatrenia upriamujú pozornosť na desiate výročie prijatia dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu.
„Vedecký výskum v druhej polovici 20. storočia ukázal, že viaceré človekom vyrábané chemické látky, najmä chlórofluórované uhľovodíky (CFC), halóny, tetrachlórmetán a metylbromid, poškodzujú stratosférickú ozónovú vrstvu, ktorá chráni život na Zemi pred škodlivým ultrafialovým žiarením,“ priblížil SHMÚ.
„Tieto látky obsahujú najmä chlór alebo bróm. Tie sa po preniknutí do stratosféry podieľajú na chemickom rozklade ozónu. Zlúčeniny brómu majú spravidla ešte vyšší potenciál poškodzovať ozónovú vrstvu než zlúčeniny chlóru,“ vysvetlili meteorológovia.
V roku 1985 preto prijali Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý vytvoril základ pre medzinárodnú spoluprácu pri jej ochrane, tvrdia odborníci.
Pokračujú, že na jeho základe prijali v roku 1987 Montrealský protokol. Cieľom dohovoru je postupne obmedziť a napokon úplne odstrániť výrobu a spotrebu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Protokol stanovil konkrétne harmonogramy postupného vyradenia takmer 100 kontrolovaných chemických látok. Vďaka širokej medzinárodnej spolupráci sa podľa SHMÚ mnohé z jeho cieľov podarilo splniť skôr, než sa pôvodne plánovalo.
Obmedzovanie látok HCFC
Za významný krok považuje aj postupné obmedzovanie látok HCFC, ktoré sa pôvodne používali ako prechodná náhrada za CFC. Ich úplné vyradenie je stanovené do roku 2030 v rozvinutých krajinách a do roku 2040 v rozvojových krajinách.
„Úspech tejto medzinárodnej spolupráce podčiarkuje skutočnosť, že Viedenský dohovor a Montrealský protokol boli v roku 2009 ratifikované všetkými členskými štátmi OSN. Ďalším významným míľnikom bol dodatok z Kigali. Prijal sa v roku 2016. Rozšíril pôsobnosť Montrealského protokolu o postupné znižovanie používania hydrofluórovaných uhľovodíkov (HFC),“ uviedol meteorologický ústav.
HFC podľa neho nepoškodzujú ozónovú vrstvu, ale mnohé z nich sú veľmi účinnými skleníkovými plynmi, takže ich postupné obmedzovanie zároveň významne prispieva k ochrane klímy.
Dodatok z Kigali podľa odborníkov podporuje rozvoj energeticky účinnejších chladiacich technológií, inovácie a modernizáciu priemyslu, čím spája ochranu ozónovej vrstvy s úsilím o znižovanie emisií skleníkových plynov.
„Montrealský protokol a jeho dodatok z Kigali tak predstavujú príklad úspešnej medzinárodnej spolupráce, ktorá ukazuje, že vedecké poznatky, spoločné záväzky a technologické inovácie môžu priniesť konkrétne výsledky – nielen pre ochranu ozónovej vrstvy a klímy, ale aj pre zdravie ľudí a udržateľný rozvoj,“ dodali.
