Uplynulé leto bolo na Slovensku tretie najteplejšie od roku 1931. Jún bol za toto obdobie štvrtý najteplejší, júl 20. najteplejší a august druhý najteplejší. Najvyšší počet letných dní bol v Mužle – 87. Tropických dní bolo najviac v Hurbanove, bolo ich 56.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) tam nameral aj najdlhšiu vlnu horúčav. Trvala 22 dní. SHMÚ o tom informoval v piatok (18. 9.) na tlačovej konferencii.
Klimatológ SHMÚ Peter Kajaba poukázal, že doteraz ústav nezaznamenal tak veľa tropických dní nasledujúcich za sebou. Najviac ich bolo v Hurbanove, potom v Gabčíkove (53), Dudinciach (52), na bratislavskej Kolibe (49) či v Banskej Štiavnici (28).
Letné dni podľa Kajabu boli v Gabčíkove (83), v Rimavskej Sobote (82), Milhostove (80), Topoľčanoch (79), Košiciach (68), Bardejove (47) aj v Poprade (41).
Slovensko počas tohtoročného leta zaznamenalo aj tropické noci, keď teplota neklesla pod 20 stupňov Celzia. Na bratislavskej Kolibe zaznamenal SHMÚ 12 tropických nocí.
Tvrdí, že počet tropických nocí v lete na meteorologickej stanici Koliba bol druhý najvyšší počet od roku 1950. Tropické noci sa vyskytli aj v Lome nad Rimavicou. Bolo ich deväť a Kajaba to označil za pozoruhodné, keďže obec sa nachádza vo výške 1000 metrov nad morom.
Poukázal aj na rekordné teploty nad 40 stupňov Celzia, ktoré v lete na Slovensku zaznamenali. Prvý rekord, 41,3 stupňa, padol 30. júna v Kamenici nad Hronom. V júli bola najvyššia teplota 39,2 stupňa v Mochovciach. Rekord padol následne aj v auguste, keď v Dolných Plachtinciach namerali 42,2 stupňa. „Táto hodnota je preverovaná a bude v najbližších dňoch potvrdená,“ podotkol Kajaba.
Pripomenul, že na Slovensku zaznamenali doteraz tri dni s teplotou 40 stupňov Celzia, a to v rokoch 2007, 2013 a 2022. Iba počas leta 2026 zaznamenali odborníci celkovo päť dní s teplotami 40 stupňov a viac. „Dokonca v auguste to môžeme označiť ako prvú vlnu štyridsiatok, pretože sme ich mali tri dni za sebou,“ poznamenal klimatológ.
Deficit vlahy
Z globálneho hľadiska skončil jún a júl na druhom mieste ako najteplejšie mesiace v histórii meteorologických meraní. August sa celosvetovo zaradil ako najteplejší mesiac v histórii doterajších meraní, povedal Kajaba. „Treba zdôrazniť, že sme dosiahli odchýlku 1,6 stupňa Celzia a prekročili sme tak 1,5-stupňovú hranicu, ktorá bola dohodnutá v Parížskej dohode z roku 2015,“ podotkol.
Kajaba neočakáva, že by boli nasledujúce letá chladnejšie. „Nedá sa úplne potvrdiť, že nemôže prísť nejaké chladnejšie leto, ale na prelome rokov 2026 a 2027 očakávame veľmi silné El Niňo, čiže v podstate to leto 2027 môže atakovať najteplejšie letá nielen na Slovensku, ale aj globálne,“ skonštatoval.
SHMÚ sa zaoberal aj zrážkami. Vrchol sucha bol zaznamenaný v druhej dekáde augusta. Deficit pôdnej vlahy bol v okolí Oravy až 100 milimetrov. Miestami sa výrazné až extrémne sucho objavilo na 90 percentách územia. Sucho bolo ešte horšie ako v roku 2022. Zasiahlo poľnohospodárstvo aj lesníctvo.
Vysušený zemský povrch
Zrážok bolo počas celého uplynulého leta menej, ako by malo byť. Išlo o šieste najnižšie zrážky od roku 1881. Uviedol klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
„V minulosti u nás boli letá, keď zrážok bolo ešte menej, ale boli to prevažne letá, ktoré boli zaznamenané v prvej polovici dvadsiateho storočia. Len jedno leto v roku 1952 malo viac zrážok ako teraz,“ povedal Faško.
Poukázal tiež na režim zrážok. V minulosti boli podľa klimatológa letá, keď padali veľkopriestorové zrážky a zasiahli tak celé územie SR. „Netrvali iba pár hodín, ako je to teraz pri búrkach, ale trvali viac dní. Preto úhrn zrážok, ktorý vtedy zaznamenali, nemusel byť taký nebezpečný a nepriaznivý, ako sa to stalo v lete v roku 2026,“ skonštatoval Faško.
Pokračoval, že zrážky boli počas leta len vo forme búrok. „Tieto zrážky sú oveľa horšie zužitkovateľné ako taký ten klasický dážď, ktorý trvá celý deň a nie je pred ním 35 stupňov a potom, keď búrka prejde, znova teplo,“ dodal klimatológ.
Zároveň tvrdí, že zemský povrch bol na väčšine územia tvrdý a vysušený. Prívaly dažďovej vody pri búrkach tak tiekli po zemskom povrchu a voda nemohla byť využitá tak, ako bolo treba.
Trend búrkových lejakov
Zrážky v troch letných mesiacoch na Slovensku podľa Faška klesali od juhu smerom na sever. Severná polovica stredného Slovenska nebola v priebehu leta vo všetkých obdobiach tak zasiahnutá suchom, ako napríklad niektoré oblasti na Podunajskej, Záhorskej alebo Východoslovenskej nížine.
Faško vysvetlil, že nedostatok zrážok spôsobovala tlaková výš, pri ktorej nie sú dobré podmienky pre vytváranie oblačnosti.
„V takých poveternostných situáciách nemôžu byť ani zrážky a toto v priebehu celého leta bolo veľmi príznačné, že tlakové výše zohrávali rozhodujúcu úlohu pri vytváraní charakteru počasia a prejavilo sa to potom v jednotlivých obdobiach tak, že bolo málo oblačnosti a veľmi dlhé trvanie slnečného svitu a tú situáciu to ešte viac zhoršovalo,“ uviedol.
Trend búrkových lejakov a nedostatok trvalejších zrážok v lete pozorujú odborníci „už nejaký čas“, tvrdí Faško. To, či sa zrážky vyskytnú počas jesene, záleží podľa klimatológa od toho, aká bude aktivita tlakových níží v oblasti Stredozemného a Jadranského mora.
Z tejto oblasti na Slovensko môžu prísť výdatné zrážky. Potom sa uvidí, či sa otvorí priestor aj pre vlhkejšie vzduchové hmoty, ktoré prichádzajú z oblasti Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. „Zatiaľ tie predpoklady neboli splnené, ale v závislosti od rozloženia riadiacich tlakových útvarov sa ešte v priebehu jesene môžu vytvoriť,“ mieni.
