Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu (20.9.) sľúbil, že jeho vláda bude pokračovať v reformách. Sú podľa neho prostriedkom proti jedu autoritárstva.
Merz vystúpil po zverejnení prognóz z dvojice krajinských volieb. Vyhrali podľa nich dve strany z okrajov nemeckého politického spektra: Alternatíva pre Nemecko (AfD) v Meklenbursku-Prednom Pomoransku a Ľavici v Berlíne. Merz zdôraznil, že mieni vo funkcii kancelára pokračovať.
Výsledok volieb v Meklenbursku-Prednom Pomoransku označil Merz za „katastrofu“. Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorej predsedá, podľa prognóz verejnoprávnych staníc ARD a ZDF dostala päť až 5,5 percenta hlasov. Nie je tak stále vylúčené, že spadne pod päťpercentnú hranicu a do zemského snemu sa vôbec nedostane.
V Berlíne vyhrala strana Levice s náskokom pred CDU Kandidát CDU na berlínskeho primátora Stefan Evers podľa Merza napriek ťažkým podmienkam dosiahol „slušný výsledok“.
Analytici už pred voľbami upozorňovali, že kombinácia víťazstva AfD a Ľavice vo voľbách v Meklenbursku-Prednom Pomoransku a v Berlíne by bola pre Merza čiernym scenárom. Očakáva sa, že by naň mohol ďalej rásť tlak, aby funkciu kancelára opustil. Merz však zdôraznil, že plánuje ďalej ako predseda vlády pracovať na reformách.
„Reformy musia prísť,“ zdôraznil v prejave tesne po zverejnení prognóz. Reformy sú podľa neho „prostriedkom proti autoritárstvu“, vďaka nim možno dosiahnuť opäť blahobyt pre všetkých. „To, čo je teraz potrebné urobiť, vyžaduje rovnú chrbticu, neústupnosť a trpezlivosť,“ povedal.
„Ako predseda strany CDU a predovšetkým ako spolkový kancelár našej krajiny v sebe toto nájdem,“ povedal. „Prijímam túto zodpovednosť, pretože chcem našu krajinu posunúť vpred,“ dodal Merz.
Výzva na vyvodenie dôsledkov
Spolupredsedníčka najsilnejšej nemeckej opozičnej strany AfD Alice Weidelová vyzvala Merza, aby vyvodil z výsledkov dvojice krajinských volieb dôsledky. „Musí to urobiť pre svoju stranu a tiež pre Nemecko,“ dodala v rozhovore so stanicou ZDF.
Kritizovala znovu tiež takzvaný protipožiarny múr, teda princíp, podľa ktorého CDU s AfD nespolupracuje. Cieľom je zabrániť pomyselnému šíreniu nebezpečného požiaru, ktorý podľa Merzových konzervatívcov extrémistická AfD predstavuje. Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má v Nemecku právomoci civilnej tajnej služby, označil vlani v máji AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa proti tomu súdne bráni.
Merz nastúpil do funkcie vlani v máji so sľubom zlepšiť hospodársku situáciu v krajine. V posledných mesiacoch sa ale potýka s rekordne nízkou obľubou. Podľa prieskumu agentúry INSA z minulého týždňa mu dôveruje len 14 percent Nemcov. Jeho ďalšie pôsobenie na čele vlády navyše odmieta aj väčšina voličov CDU.
Ťažkú ranu mu zasadilo už pred dvoma týždňami víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku. Strana, ktorú tamojšia tajná služba už od roku 2023 vedie ako preukázateľne pravicovo extrémistickú, dostala 43,8 percenta hlasov. CDU získala len 17,2 percenta, a zaznamenala tak najhorší výsledok v Sasku-Anhaltsku od roku 1990.
Ako o možných Merzových nástupcoch vo funkcii kancelára sa najčastejšie špekuluje o bavorskom premiérovi Markusovi Söderovi a premiérovi najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny Severného Porýnia-Vestfálska Hendrikovi Wüstovi. Obaja pritom tento týždeň Merze výslovne podporili. Merz už po voľbách v Sasku-Anhaltsku povedal, že mieni vo funkcii pokračovať. „Vzdať sa pre mňa nie je na stole,“ uviedol.
