Rusko teraz nemá záujem o otvorený vojenský konflikt so Severoatlantickou alianciou (NATO) a jeho schopnosti otvoriť ďalší väčší ozbrojený konflikt sú kvôli vojne na Ukrajine výrazne obmedzené. Vyplýva to z vyjadrení analytikov na otázky ČTK. Za pravdepodobnejšie považujú pokračovanie sabotáží či ďalších nepriateľských aktivít.
Vyjadrenia analytikov prichádzajú po sérii varovaní európskych predstaviteľov a spravodajských služieb pred možnými ďalšími krokmi Ruska.
Riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka cez víkend pre britský denník The Guardian pripustil, že možný ruský útok, vrátane obmedzeného vpádu na územie niektorého členského štátu NATO, by mohol prísť v priebehu mesiacov. Zároveň očakáva zosilnenie ruskej sabotážnej kampane v Európe.
Hybridné útoky
Poľský premiér Donald Tusk minulý týždeň s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb varoval pred ruskými hybridnými útokmi s využitím dronov a rakiet proti európskym krajinám podporujúcim Ukrajinu. Premiér Andrej Babiš (ANO) následne uviedol, že Rusko vedie proti Česku hybridnú vojnu.
Vojtěch Bahenský z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej uviedol, že nie je pravdepodobné, že by Rusko v horizonte mesiacov pristúpilo k vojenskému napadnutiu.
Upozornil predovšetkým na rozdiel medzi tým, či je určitý scenár možný, a tým, do akej miery je pravdepodobný. Aj napriek tomu sa štáty majú podľa neho pripravovať aj na udalosti s malou pravdepodobnosťou, ak by mali veľmi závažné následky.
Rusko podľa Bahenského už teraz vykonáva naprieč Európou široké spektrum sabotáží a ďalších nepriateľských krokov. Za krajný scenár označil napríklad obmedzené narušenie územia niektorého zo štátov NATO. Možný je podľa neho tiež raketový útok, ktorý by spôsobil väčšie škody a Rusko by ho vydávalo za náhodný.
Obmedzené schopnosti
Schopnosti Ruska sú teraz podľa Bahenského výrazne obmedzené. Moskva by podľa neho podobné kroky nepodnikala, ak by predpokladala, že povedú k ozbrojenému stretu. Môže sa však prepočítať a podniknúť obmedzenú akciu, ktorá následne vyeskaluje. Nebolo by to podľa Bahenského ani po prvý raz, čo Rusko vykonalo zlú kalkuláciu.
Rusko tiež podľa Vlastislava Břízu z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v súčasnosti nemá záujem na otvorenom konflikte s NATO. Vojna na Ukrajine podľa neho viaže značnú časť ruských vojenských, ekonomických i ľudských kapacít a otvorenie ďalšieho frontu proti výrazne silnejšej aliancii by pre Moskvu znamenalo obrovské riziko s minimálnym ziskom.
To podľa Břízu neznamená, že Rusko nebude eskalovať. Výhodnejšie je pre neho podľa Břízu ale pôsobenie v takzvanej šedej zóne, kam zaradil sabotáže, kybernetické útoky, drony či využívanie zástupných aktérov. „Cieľom môže byť testovanie jednoty NATO a súčasne zastrašovanie európskej verejnosti,“ povedal.
Rusko sa podľa Bahenského snaží demonštrovať schopnosť škodiť NATO a zneistiť západné štáty a ich verejnosť tak, aby obmedzili podporu Ukrajiny. Moskva je podľa neho presvedčená, že slabina Európy nespočíva nevyhnutne v ekonomických či vojenských schopnostiach, ale v jej vôli.
