Víťazom sobotňajších (3. 10.) parlamentných volieb v Lotyšsku je po zrátaní 99,9 percenta hlasov Zjednotená kandidátka premiéra Andrisa Kulbergsa, ktorá získala 35,3 percenta hlasov.
S vysokým náskokom tak predbehla populistické hnutie Lotyšsko na prvom mieste (LPV). Treťou je proruská opozičná strana Suverénna moc (SV). Informujú o tom agentúra Reuters a lotyšský verejnoprávny telerozhlas LSM.
Hnutie LPV, ktoré sa pred voľbami otvorene uchádzalo najmä o priazeň početnej ruskej menšiny, získalo 13,1 percenta hlasov, zatiaľ čo proruská SV má 11,7 percenta hlasov. Na štvrtom mieste sa s 8,9 percentami nachádza Národná aliancia (NA), ktorá presadzuje tvrdý prístup ku Kremľu.
Päťpercentnú hranicu potrebnú na získanie kresiel v 100-člennom parlamente prekonali so ziskom 7,8 percenta aj Progresívci a 6,3 percenta hlasov si pripísala Nová Jednota (JV).
Náskok Zjednotenej kandidátky je nečakane vysoký a prekvapenie vyjadril aj samotný Kulbergs. „Je to vyššie, než sa očakávalo,“ povedal v sobotu po zverejnení exit pollov, ktoré naznačovali jasné víťazstvo Zjednotenej kandidátky. „Znamená to, že ľudia skutočne chcú zmenu,“ poznamenal s tým, že podľa neho to znamená hospodársky rast a „budúcnosť pre (lotyšské) deti“.
Bude potrebovať koaličných partnerov
Kulbergs sa funkcie premiéra ujal v máji po rozpade predošlej koalície. Hoci Kulbergs vyjadril túžbu pokračovať na poste premiéra, na zostavenie vládnej väčšiny v 100-člennom parlamente bude potrebovať koaličných partnerov.
Spoluprácu s populistickým hnutím Lotyšsko na prvom mieste a s akýmikoľvek proruskými silami však jednoznačne vylúčil.
Podľa telerozhlasu LSM však bude vytvorenie koalície rýchlejšie než zvyčajne. Naznačuje to rozsah víťazstva Zjednotenej kandidátky, ktorá bude mať 42 kresiel v parlamente, a výsledky ostatných strán. Jednoducho tak podľa LSM môže vzniknúť trojstranná koalícia.
Zvýši sa tiež počet ministrov zo Zjednotenej kandidátky. Kulbergs zrejme umožní svojim partnerom, aby naďalej zastávali niektoré kľúčové ministerstvá, ako napríklad rezorty obrany a vnútra.
Predvolebnej agende v Lotyšsku podľa agentúry Reuters dominovali bezpečnostné otázky v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine a problémy spojené s rastúcimi životnými nákladmi.
Lotyšsko – členský štát Európskej únie a NATO – vníma susedné Rusko za svoju hlavnú bezpečnostnú hrozbu a v reakcii na to výrazne zvýšilo výdavky na obranu. LSM informuje, že na základe výsledkov volieb je jasné, že Lotyšsko bude naďalej podporovať Ukrajinu.
V predvolebných debatách rezonovali aj témy ako rastúce životné náklady, nízke mzdy, problémy v zdravotníctve a dlhodobý pokles počtu obyvateľov.
