Nemecko poskytne Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, zbrojný balík v hodnote jednej miliardy eur a dodá jej tiež energetickú pomoc vo výške 350 miliónov eur. Oznámil to v nedeľu (4. 10.) podľa agentúry Reuters spolkový kancelár Friedrich Merz, ktorý prišiel na neohlásenú návštevu Kyjeva.
Merz, ktorý sa zišiel s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, vyzval Rusko na mierové rokovania.
O nemeckej pomoci za viac ako 1,3 miliardy eur na sieti X informoval aj Zelenskyj. „Súčasťou sú zbrane, ktoré nám teraz pomôžu, ale aj podpora energetického sektora pred nadchádzajúcou zimou,“ napísal prezident. „Ďakujem, Nemecko. Ďakujem, Friedrich. Ďakujem celej Európe, že stojí za Ukrajinou a pomáha nám chrániť ľudské životy,“ dodal ukrajinský prezident.
Počas Merzovej návštevy Kyjeva, kam ho sprevádzali zástupcovia nemeckých spoločností, udrelo Rusko v ukrajinskej metropole znovu na Severný most. Tento útok Merz spomenul, keď podľa Reuters povedal, že jeho cesta na Ukrajinu ukazuje to, že sa nenechá zastrašiť ani náletom dronov.
Merz rovnako povedal, že aj Nemecko čelí dronovým incidentom. Nemecko nedávno obvinilo Rusko z augustového hybridného útoku na letisko Lipsko/Halle, kde jeden zo zamestnancov blízko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov objavil dron s výbušninou, ale s nefunkčnou rozbuškou.
Moskva toto obvinenie odmietla. Nemecko v reakcii na incident rozhodlo okrem iného o uzavretí ruského generálneho konzulátu v Bonne a vypovedaní zmluvy kultúrnemu inštitútu Ruský dom v Berlíne. Podľa kritikov totiž dlho neslúžil umelcom, ale špiónom. Rusko v odvete nariadilo uzavrieť nemecký generálny konzulát v Petrohrade a Goetheho inštitúty v Rusku.
Ruské útoky podľa Merza neprestanú
Merz dnes povedal, že ruské útoky na Nemecko neprestanú, aj keby Berlín zastavil pomoc napadnutej Ukrajine. Povedal, že Ukrajina aj Nemecko robia všetko pre to, aby sa Európa zapojila do diplomatického procesu vedúceho k ukončeniu vojny.
Kým Ukrajina v minulosti opakovane navrhovala okamžité zastavenie všetkých bojov a rokovaní, Rusko prípadné prímerie spája s niekoľkými podmienkami. Požaduje napríklad medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných ukrajinských území a rovnako trvá na odovzdaní celého Donbasu, teda aj územia, ktoré ruská armáda doteraz nedokázala obsadiť.
Moskva tiež požaduje rokovať o základných príčinách konfliktu – medzi nimi Rusko uvádza zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či zvrhnutie proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014.
