Príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý v pondelok schválila vláda. Rozpočet ešte musí prerokovať Národná rada (NR) SR. Podľa viacerých vyjadrení predstaviteľov koalície by k tomu mohlo dôjsť už na aktuálnej schôdzi, prípadne na mimoriadnom rokovaní parlamentu.
Hospodárska a sociálna rada bez dohody
Hospodárska a sociálna rada SR v pondelok (5. 10.) nedospela k dohode k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 pre nesúhlas odborárov a zamestnávateľov. Nepáčilo sa im, že materiály k rokovaniu dostali v nedeľu (4. 10) večer, čo považujú za prejav neúcty k sociálnemu dialógu.
Prekáža im tiež, že rozpočet sa robil na základe politických priorít a nie toho, čo Slovensko potrebuje. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) po rokovaní.
„Štátny rozpočet je politický, je zostavený z politických priorít jednotlivých zástupcov koalície a je nevyhnutné, aby bol predložený do parlamentu a schválený čo najskôr vzhľadom na nestabilnú politickú a spoločenskú situáciu,“ povedal podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej partnerom minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Šéfka KOZ si podľa svojich slov váži ministrovu úprimnosť, no takýto prístup však považuje za neprijateľný. „Je neprijateľné, aby sa sociálny dialóg a sociálni partneri stávali aktérmi a hráčmi týchto politických hier a politickej nestability,“ skonštatovala.
Zástupcovia zamestnávateľov kritizovali, že v rozpočte chýbajú prorastové opatrenia. „Žiadne prorastové opatrenia, ešte aj tie avizované prorastové opatrenia v zrušení transakčnej dane sa nenaplnili,“ uviedol prezident AZZZ Rastislav Machunka s tým, že podnikatelia už so zrušením dane počítali vo svojich rozpočtoch na ďalší rok.
Navyšovanie počtu zamestnancov
Nepáči sa im ani zvyšovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe a ich miezd. „A naozaj nejde o mzdy, ktoré sa týkajú kuchárok v školských zariadeniach, ale ide o napríklad priemernú mzdu, ktorá je na ministerstve športu, ktoré dávno malo byť zrušené a nikdy nemalo vzniknúť, ktorá je zhruba 3 500 eur,“ priblížil Machunka.
Primárnou požiadavkou KOZ je podľa Uhlerovej, aby do rozpočtu bola premietnutá dohoda o valorizácií miezd vo verejnej správe, o ktorej so štátom rokujú. Týka sa najmä zamestnancov, ktorých tabuľkový plat je pod minimálnou mzdou.
„Možná dohoda valorizovať platy nie je premietnutá v návrhu štátneho rozpočtu, tam pri valorizácii vidíte nulu. Avšak v hlavnej knihe je indikovaných niekoľko sto miliónov na valorizáciu platov a indikuje to aj zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov. Preto sa snažíme dosiahnuť dohodu čo najskôr, aby sa táto pretavila ešte do návrhu štátneho rozpočtu a tak išla aj do parlamentu,“ dodala.
Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že mestá a obce musia predkladať vyrovnané rozpočty. „Ale tento rok, pokiaľ bude platiť ústavný zákon, nebudeme môcť do tohto rozpočtu použiť to, čo sme si usporili. Nie deficit, ako vytvára štát, nie dlhy, ako vytvára štát, ale to, čo sme si usporili za minulé roky,“ pripomenul. Opätovne apeloval, aby boli samosprávy zo sankcií dlhovej brzdy vyňaté.
