Bytová kríza vyvrcholila a Španieli pristúpia k volebným urnám predčasne. Španielsky premiér Pedro Sánchez verí, že do funkcie premiéra zasadne aj po tretí raz. Predvolebné prieskumy však nateraz hrajú v prospech pravicovej opozície.
Volebná porážka Pedra Sáncheza by znamenala koniec jednej z posledných ľavicovo orientovaných vlád v Európe. Podľa politológov by mu voľby mohla pomôcť vyhrať práve vlna hnevu, ktorú vyvolala bytová kríza v krajine.
„Ak chceme dosiahnuť viac, musíme obnoviť a rozšíriť podporu verejnosti. Preto po riadnom informovaní hlavy štátu vyhlasujem voľby, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 29. novembra. Nastal čas, aby španielsky ľud rozhodol, akú budúcnosť si želá pre seba a pre svoju krajinu,“ oznámil premiér.
Najväčšiu vlnu nepokojov v krajine spustilo vysťahovanie 87-ročnej nájomníčky Maricarmen. Demonštranti sa od vlády dožadovali riešenia. S rovno dvoma riešeniami prišiel kabinet Pedra Sáncheza, ktorý Poslaneckému kongresu predložil dekréty pre dostupnejšie bývanie. Ich pokus o schválenie zablokovali pravicoví politici.
„Voľby žiadame už roky! Konečne sú tu. Ak sa dostaneme k vláde, ukážeme všetky naše riešenia. Zvrátime inváziu migrantov, ktorá má obrovský negatívny dopad na peňaženky Španielov, ich bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a dokonca aj na ich možnosť získať bývanie,“ vyhlásil predseda krajne pravicovej strany Vox Santiago Abascal.
Podrobnosti z Madridu v Ranných správach priniesla redaktorka Diana Trnkusová:
Protesty pokračujú
O slovo sa prihlásili aj španielske odborové zväzy, ktoré oznámili, že v protestoch budú naďalej pokračovať. V pláne majú 24-hodinový generálny štrajk s cieľom požadovať vyššie mzdy, ktoré ľuďom zaplatia drahé bývanie.
„Náš boj nebude žiadne čakanie na volebný harmonogram. Jedinou cestou je generálny štrajk. Ľudia sa v posledných dňoch naučili, že protest je jediným spôsobom, ako dosiahnuť, že splnia ich požiadavky. Bez ohľadu na to, kto je pri moci,“ uviedla hovorkyňa združenia nájomníkov Alicia del Rio.
Ak by sa krajná pravica dostala do španielskej vlády, stalo by sa tak prvýkrát od prechodu k demokracii po smrti španielskeho diktátora Francisca Franca v roku 1975.
