Malý vzrastom, no veľký svojimi schopnosťami. Na Slovensku máme nové národné plemeno poľovníckeho psa. Tatranský durič získal medzinárodné uznanie.
Na prvý pohľad pôsobí nenápadne. Tatranský durič však nie je žiadny gaučový psík. „Takému psovi sa treba veľmi venovať, cvičiť ho. Potrebuje veľa pohybu,“ potvrdil predseda Obvodnej poľovníckej komory v Starej Ľubovni Pavol Pastirčák.
Hoci ide vzrastom o menšie plemeno, je to veľký pomocník poľovníkov. Vyniká najmä dobrým čuchom, orientáciou a schopnosťou pracovať samostatne.
„Máme menšie revíry, viac sa loví raticová zver, tak sme zvažovali, že potrebujeme psíka s krátkym podurením, ktorý sa bude viac venovať stopovaniu, dohľadávaniu zveri a práci po výstrele,“ vysvetlil prezident Klubu chovateľov Tatranských duričov Jaroslav Jevčák.
Poľovníci a lesníci potvrdzujú, že upozorní aj na medveďa v lese. „Tieto psíky sú všestranné, aj na to upozornenie,“ uviedla jedna z chovateliek.
„Je to veľký pomocník. Už aj to, že človek sedí v lese, pozoruje a nie je tam sám. Máte parťáka,“ skonštatoval Pastirčák.
Poľovníckeho psa spod Tatier v priblížila redaktorka Alena Dudláková v Aktuálne :24:
Presne to, čo dokáže v lese, dnes preverujú aj na súťaži. Karpatský pohár duričov má už dvanásťročnú tradíciu. „Sú to veľmi náročné skúšky, lebo je tam umelo založená 12-hodinová stopa,“ uviedol hlavný výcvikár Klubu chovateľov Tatranských duričov Ján Piljan.
Žiadaný aj v zahraničí
Poľovnícke plemeno šľachtili približne dvadsať rokov. Základom boli slovenské kopovy či psy s vlastnosťami farbiarov. Chovatelia sledovali pracovné schopnosti a povahu.
„Začali sa o to zaujímať aj okolité krajiny. Tento rok bolo vyvezených do zahraničia okolo sto šteniat. A to hlavne do Poľska, Česka, Maďarska,“ vymenoval Jevčák.
„Je to obľúbené plemeno v Poľsku. Bol som prvý, kto u nás vlastnil dva kusy. Dnes ich je už oveľa viac, osvedčilo sa toto plemeno,“ skonštatoval Kazimír, kynológ z Poľska. Cieľom je zachovať jeho pracovné schopnosti a povahu aj pre ďalšie generácie.
