V srdci mesta na Považí stoja dve pozoruhodné dominanty, ktoré delí zhruba 700 rokov. Jednou je chrám z 13. storočia a druhou architektonický unikát zo 70. rokov minulého storočia. Jeho autori ukázali obrovský kumšt a odvahu, keď postavili objekt spôsobom, ktorý v bývalom Československu nemal páru.
„Považskobystričania túto budovu považujú za pýchu svojho mesta a v tom čase to bolo niečo nepredstaviteľné. Budova oproti zvyšku mesta bola diametrálne odlišná. Bola vtedy symbolom pokroku,“ vysvetlil architekt Marek Turošík.
Nečudo, veď jednotlivé podlažia 14-poschodovej administratívnej budovy visia na lanách. V časoch, keď ju stavali, bola Považská Bystrica centrom strojárskeho koncernu Závodu valivých ložísk a vtedajší hodnostári s ňou mali jasný zámer.
„Je to príklad ukážkovej štátnej budovy. Predtým, ako sa tá budova vystavala, boli jednotlivé inštitúcie roztrúsené po meste. Keď ľudia aj z rozličných miest a obcí okresu sem prichádzali, museli ich hľadať. Tým, že sa táto budova postavila, sa všetko dostalo pod jednu strechu,“ objasnil architekt.
„Táto budova je postavená na hlavnom železobetónovom jadre, ktoré sa nachádza v centre vežovej časti. Na ňom sú položené tieto obrovské železné váhadlá, ktoré držia jednotlivé tenučké laná,“ opísal Turošík.
Majstrovstvo autorov
„Na tenučkých lanách, ktoré mali čo najmenej rušiť interiér, sú postavené jednotlivé podlažia veže, ktorá tvorí tú dominantu objektu,“ doplnil.
Budovu stavali medzi rokmi 1968 – 1978. Nadčasová stavba svedčí o veľkom majstrovstve jej autorov. Autormi diela sú architekti Ivan Meliš a Severín Ďuriš a statici Ján Bustin a Ján Dlhopolček.
„Statici tu zohrali naozaj významnú úlohu. Boli tu hneď viacerí, expertom na tie oceľové konštrukcie bol Ján Bustín, ktorý bol priamo z Vítkovických železiarní. Keby sme si to chceli pozrieť, dá sa ísť do štátneho archívu, kde konkrétne statiky k tejto budove majú niekoľko škatúľ,“ povedal Turošík.
Revolučná nie je len stavba, ale aj jej interiér. Zdobia ho diela významných slovenských umelcov. Pozoruhodná je zasadacia miestnosť pre 250 ľudí, ktorá je špecifická svojím tvarom – pripomína skosený kužeľ. „Bola vytvorená štyrmi architektmi. Mnohí túto sálu prirovnávajú k sále OSN,“ tvrdí architekt.
Návštevníka už pri vchode upúta rečnícky pult a celý priestor rozjasňuje krásny umelecký luster zo sklenených rúrok od autorov Alexa Mlynárčika a Miloša Urbáska. Tak ako pred 50 rokmi, keď budova otvorila svoje brány, aj dnes slúži rovnakému účelu.
Kostol z roku 1250
„V rámci Československa takúto budovu nenájdeme. Najbližšie nájdeme v Nemecku budovu BMW v Mníchove a potom v Antverpách budovu British Petrol. Prežila aj zmenu režimu, zachovala si pritom svoj ráz, a teraz by si zaslúžila jednoznačne rekonštrukciu, ktorá by mala zachovať to, ako vyzerá,“ vyhlásil Marek Turošík.
Táto výšková dominanta dotvára obraz považskobystrického námestia spolu s neďalekým kostolom Navštívenia Panny Márie.
„Prvé zmienky o tomto chráme sú z roku 1250, keď sa objavuje v schematizmoch katolíckej cirkvi. Ten chrám v tom čase bol omnoho menší ako dnes, do tej podoby, ktorú vidíme, sa dostal v druhej polovici 14. storočia,“ informoval architekt.
Vo vstupnej hale sú zamurované renesančné náhrobné kamene predstaviteľov šľachtických rodov spojených s Považskou Bystricou a okolím. Jeden zobrazuje Rafaela Podmanického a na ďalších dvoch je manželská dvojica Alžbeta Zborovská a Žigmund Balaša.
„Po Podmanických tu ostali ešte napríklad renesančné pastofórium, ktoré je buď dielom inšpirovaným talianskymi predlohami, alebo priamo dielom talianskych majstrov, a taktiež renesančný portál do sakristie,“ uviedol Turošík.
Najmladšia prístavba
„Po Balašovcoch sa zachovalo napríklad renesančné antipendium. To je predná časť oltára, ktorá sem bola prenesená z hradnej kaplnky. Po Balašovcoch sa nám tu zachovalo aj súsošie ukrižovania, ktoré pochádza z kaplnky Sv. Kríža, ktorá sa pôvodne nachádzala pred kostolom,“ doplnil.
Ako sa zväčšovalo mesto, tak sa postupne zväčšoval aj kostol. Už na prvý pohľad je poznať, že veže pochádzajú každá z iného obdobia. Najmladšia prístavba pribudla k chrámu za zaujímavých okolností.
„Bolo to počas vojny medzi rokmi 1939 až 1942. Hlavnú časť financovania chrámu vtedy pokryli peniaze zo zbrojovky,“ priblížil architekt.
Chrám je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Bol by to malý zázrak, keby rovnaký status získala aj administratívna budova štátnych orgánov. Členstvo v tomto výnimočnom klube si rozhodne zaslúži.
