Oceľové lano, karabíny, strmé skaly a pod nohami krajina Gemera. Tak vyzerá putovanie po novej ferrate. Keďže sa nachádza pri Jelšave, kde sa dodnes ťaží magnezit, nebude chýbať ani banícka história tohto regiónu.
Cesta k via ferrate Hrádok – Mikova železná cesta sa začína pri expozícii Štôlne Barbora. Spoznáte tu aj miestnu legendu o dobrosrdečnom obrovi Mikovi Dúbravovi. Traduje sa, že práve on stojí za vznikom baníctva v tomto regióne.
Magnezit, ktorý sa používa na výrobu žiaruvzdorných materiálov, sa v okolí Jelšavy ťaží už vyše 100 rokov. Aby sme si v bezpečí mohli vychutnať krásne výhľady, ktoré nás čakajú, pred výstupom je potrebné vybaviť sa výstrojom.
„Máme na sebe ferratové sety. Tie pozostávajú zo základných častí, ktorými sú sedací úväz, tlmič pádu a dve karabíny. Tie slúžia na to, aby sa ferratista istil o oceľové lano počas celej ferratovej trasy. Ďalšou súčasťou ferratového setu, alebo povinnou výbavou ferratistu, je prilba a odporúčame, aby si ferratista obul pevnú obuv,“ opísala spoluautorka projektu Lucia Vargová.
„Táto ferrata je prvá plnohodnotná ferrata na Gemeri. Zvládnu ju aj menší návštevníci, možno fyzicky zdatnejšie deti od šiestich rokov, to je na zvážení každého rodiča. Tým, že je jednoduchšia, je skvelá aj pre ľudí, ktorí si sem prišli takéto lezenie vyskúšať prvýkrát,“ objasnil výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer Jaroslav Hric.
Bezpečnostné pravidlá
Od štôlne Barbora sa vydávame k via ferrate. Na chvíľu sme sa pristavili pri informačnej tabuli a zisťujeme, čo všetko nás čaká. Po približne 900 metroch sa dostávame k štartu, kde si ešte zopakujeme základné bezpečnostné pravidlá.
„Vždy sme istení o oceľové lano a v momente, keď sa idem precvaknúť z jedného úseku na druhý, tak v prvom rade najskôr precvaknem jednu karabínu, kým druhou som stále istená na predchádzajúcom úseku a následne prepínam druhú karabínu. To znamená, vždy som istená minimálne jednou karabínou, nikdy ich neprecvakávam obidve naraz,“ priblížila Lucia Vargová.
„Platí pravidlo, že aby som chránila aj tých, ktorí sú podo mnou, dodržiavam rozostupy v závislosti od toho, či sme v smere horizontálnom alebo vertikálnom. Keď ideme horizontálny úsek hore, tak by sme mali dodržiavať rozostup minimálne dvoch úsekov v prípade pádu,“ doplnila.
S dodržiavaním správneho prepínania a rozstupov sme sa dostali na vrchol prvého úseku nazvaného Železná stena. Táto časť via ferraty má dĺžku asi 120 metrov.
„Vidíme až Vysoké Tatry, veľmi krásne štíty. Za mňa veľmi pekný pohľad je, vidíme celý Radzim, to je ten kopček, niektorí hovoria, že vyzerá ako spiaci slon s takými kameňmi. Je to nad veľmi známou obcou Brdárka, čiže časť z neho sú aj čerešňové sady. Keď sa presunieme zase doľava, sú to Kohút a Stolica, ktoré už sú v Muránskej planine, jeho okrajovej časti. Potom vidíme celý horizont Muránskej planiny,“ opísal výhľad Jaroslav Hric.
Najadrenalínovejší prvok
Očarení výhľadmi sa po chvíli vydávame ďalej. Cestu k druhej etape via ferraty nám spríjemnila rozšírená virtuálna realita, vďaka ktorej sa nám podarilo odfotiť s duchom obra Mika Dúbravu.
Druhý – exponovanejší asi 140-metrový úsek sa začína pri strmej skale. Priamo na nej nás čakal jeden z najadrenalínovejších prvkov.
„Lavička, ktorú nazývame Južná terasa, poskytuje paradoxne miesto na oddych, aj keď je to výzva pre niekoho a zároveň už čiastočne aj výhľad na planiny Slovenského krasu, čiže smerom na juh,“ povedala spoluautorka projektu.
Vyvrcholením celej via ferraty Hrádok je Sieť odvahy. Šplhanie po nej si vyžaduje inú techniku. „Pokiaľ zdoláte sieť, nachádzate sa viac-menej na konci ferraty. Takže je to taká čerešnička na torte. Tiež tu platí pravidlo, že na jednom úseku by sa mal nachádzať len jeden lezec. Nikdy sa nekotvím na kraji siete, ale vždy v jej vnútri,“ informovala Vargová.
Mikova železná cesta má približne tri kilometre. Aj s prestávkami na vychutnávanie si výhľadov ju zdoláte do dvoch hodín.
„Keď som tu bola prvýkrát, odchádzala som s veľmi príjemnými pocitmi a s takým objavením toho, čo tu vlastne máme,“ dodala Vargová.
„Hrádok je uprostred celého regiónu Gemer, je veľmi blízko k Jelšave a na druhej strane je Štítnik a naokolo je množstvo baníckych obcí,“ uviedol výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer.
„Na okolí máme množstvo pamiatok viažucich sa k baníctvu, ale aj veľa krásnych prírodných miest, ktoré lákajú región spoznávať. Či je to už Ochtinská Aragonitová jaskyňa, ktorá je unikátom, alebo ako výhľad napovedá kopce Muránskej planiny. Na vrchole budeme vidieť NP Slovenský kras, čiže prírodných lokalít, ale aj histórie a kultúry je tu množstvo,“ doplnil Hric.
