Pán František z Kysúc je štátny zamestnanec. Pracuje pre ministerstvo vnútra ako vodič policajného autobusu. Na výplatu však dostáva menej, než pre jeho profesiu vyžaduje Zákonník práce. Súkromnej firme by za to hrozila likvidačná pokuta. Štát si však pre svojich zamestnancov urobil vlastný zákon.
Každodenná údržba, kontrola technického stavu a zodpovednosť za hromadnú prepravu príslušníkov Policajného zboru či Hasičského a záchranného zboru v celom Žilinskom a Trenčianskom kraji. František Vojár pracuje na oddelení autodopravy Centra podpory v Žiline pod ministerstvom vnútra. V osobnej starostlivosti má služobný autobus.
„Mojou úlohou je zabezpečiť prepravu osôb v rámci rezortu ministerstva vnútra, či už policajtov alebo iné zložky. V podstate sa o autobus starám tak, ako keby to bolo moje vlastné vozidlo. Vidno to aj na ňom. Naozaj je v ukážkovom stave,“ povedal vodič autobusu František Vojár.
Nemilé prekvapenie
Keď si však pán Vojár po zvýšení minimálnej mzdy otvoril výplatnú pásku, neveril vlastným očiam. Ako vodič autobusu je zaradený v tretej platovej triede s funkčným platom 1 089,50 eura v hrubom, pričom samotný tarifný základ tvorí len 854,50 eura a zvyšok sa dorovnáva cez osobný príplatok.
V súkromnom sektore pritom rovnaká práca patrí do tretieho stupňa náročnosti, kde zákonný minimálny mzdový nárok pre tento rok predstavuje 1 147 eur.
„Moja mzda je 1 089,50 eura v hrubom. Minimálna mzda pre vodiča autobusu, keďže je zaradený v treťom stupni náročnosti práce, je stanovená na 1 147 eur. Čiže rozdiel je tam 57,50 eura. Keby som pracoval u inej komerčnej firmy alebo u nejakého živnostníka, tak mám nárok na tento plat,“ ozrejmil Vojár.
Výzva k zaplateniu
Pán Vojár preto ešte v marci adresoval zamestnávateľovi písomnú výzvu na zaplatenie dlžného platu. Namiesto doplatku sa však dozvedel, že rezort vnútra sa opiera o ustanovenie osobitného zákona, podľa ktorého sa na štátnych zamestnancov stupne náročnosti zo Zákonníka práce nevzťahujú a platí pre nich len základná minimálna mzda 915 eur.
„Oficiálnu odpoveď som nedostal žiadnu. Ale dostal som k nahliadnutiu stanovisko zo Sekcie mzdových a personálnych činností. Keďže som odmeňovaný podľa zákona 553 z roku 2003, čo je zákon o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej správe, kde sú vyslovene uvedené paragrafy, ktoré sa nevzťahujú pri odmeňovaní zo Zákonníka práce na moju pracovnú činnosť. Z toho vyplýva, že ako vodič autobusu nemám nárok na minimálnu mzdu, ktorá je stanovená zákonom pre bežných zamestnancov, ktorí nepracujú vo verejnej správe,“ ozrejmil Vojár.
Zviazané ruky inšpektorov práce
Rovnaký autobus, rovnaká zodpovednosť za ľudské životy, no dva úplne odlišné svety. Kým súkromný dopravca musí vodičovi platiť podľa reálnej náročnosti jeho práce, štát na vlastnom ministerstve uplatňuje zákonnú výnimku. Inšpektori práce majú v tomto prípade zviazané ruky.
Pre inšpekciu práce je totiž rozhodujúce, v ktorom sektore zamestnanec pracuje. Kým súkromníkovi za neuplatňovanie stupňov náročnosti hrozia obrovské sankcie, pri štátnej správe inšpektorát porušenie zákona konštatovať nemôže.
„Podľa zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností až do stotisíc eur. Pri posúdení nárokov pri zamestnancoch vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa inšpektor práce nemôže opierať o ustanovenia Zákonníka práce o doplatku do minimálneho mzdového nároku,“ vysvetlila hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Linda Babušík Adamčíková.
„Problémom v tomto prípade nie je samotná legislatíva, ale dlhodobé meškanie valorizácie platov zamestnancov, vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme oproti pravidelnému každoročnému zvyšovaniu sumy minimálnej mzdy,“ doplnila.
Nezávislý advokát potvrdzuje, že hoci má štát právo nastaviť pre verejný sektor osobitný systém odmeňovania, súčasný stav vyvoláva vážne pochybnosti.
„Dvojaký meter je v tomto prípade správne označenie. Ale je to zákonný dvojaký meter, keďže zákon o odmeňovaní zamestnancov vo verejnej správe vylučuje uplatňovanie takzvaných stupňov náročnosti pre svojich zamestnancov. A naopak, ukladá im odmeňovať ich podľa takzvaných taríf. A tieto tarify nie sú v danom prípade vo výške ako je minimálna mzda,“ skonštatoval nezávislý advokát Andrej Lalinský.
Nivelizácia odmeňovania
Podľa údajov Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR sa pod úrovňou základnej minimálnej mzdy nachádza celkovo až 12 200 štátnych zamestnancov. Nízke tarifné tabuľky tak podľa odborov spôsobujú nivelizáciu odmeňovania. Rozdiely v kvalifikácii, náročnosti práce a zodpovednosti sa totiž v tarifnom základe nemusia dostatočne prejaviť.
„Problém je v tom, že tabuľky, na základe ktorých sú títo zamestnanci pracujúci pre štát odmeňovaní, sú v niekoľkých platových triedach už v súčasnosti pod výškou minimálnej mzdy. Takouto deformáciou týchto tabuliek dochádza k takzvanej nivelizácii týchto tabuliek,“ uviedla hovorkyňa KOZ SR Martina Némethová.
Podľa Némethovej to znamená, že zamestnanec, ktorý nemusí mať ani stredoškolské, ani vysokoškolské vzdelanie, robí jednoduchú prácu bez hmotnej zodpovednosti. Zarába pritom rovnako ako napríklad zamestnanec štvrtej platovej triedy, ktorý už musí mať vysokoškolské vzdelanie. Némethová dodala, že mnohokrát má hmotnú zodpovednosť, rovnako aj vrátane odpracovaných rokov.
„Dorovnávanie cez osobné príplatky je dlhodobo a systémovo neudržateľné. Za dlhodobo udržateľné riešenie považujem úpravu tarify tak, aby zohľadňovala a zodpovedala stupňu náročnosti práce,“ vysvetlil Lalinský.
Nie je to ideálne
Ministerstvo vnútra aj ministerstvo práce nás pri otázkach o systémovom znevýhodnení odkázali na Úrad vlády Slovenskej republiky ako na gestora príslušných právnych predpisov. Ten napokon potvrdil, že dorovnávanie cez osobný príplatok nie je ideálne.
Úrad vlády tak oficiálne priznal, že osobné príplatky nemajú nahrádzať pevné platové tarify a že rast minimálnej mzdy len prehlbuje priepasť medzi štátnym a súkromným sektorom.
„Práve posilnenie stabilnej zložky platu patrí medzi hlavné ciele pripravovanej Koncepcie odmeňovania a rozvoja zamestnancov v štátnej službe, ktorú Úrad vlády plánuje do konca októbra predložiť na rokovanie,“ uviedol v stanovisku úrad vlády.
Úrad vlády v tejto súvislosti avizuje posilnenie stabilnej zložky platu a v rámci kolektívneho vyjednávania dohodol valorizáciu tarifných platov o 8,4 percenta, no až od 1. júla 2027. Pre tisíce zamestnancov, ktorí každý mesiac čakajú na dorovnanie na minimálnu mzdu, sa tak nateraz nič nemení.
„Mňa to naozaj mrzí, že človek si povie – zamestnanec štátu – a každý si myslí, že zarobíš 1 500 eur, 2 000 eur a tieto sumy. Lebo tak je to podsúvané ľuďom. Žiaľ, nie je to pravda. Kebyže nemám výsluhový dôchodok, ako vyslúžilý policajt, tak túto činnosť už dávno nerobím,“ uzavrel Vojár.
