Začiatok novembra sa nesie v znamení sviatkov a spomienok. Prvým je Sviatok všetkých svätých a druhým Pamiatka zosnulých. Všeobecne hovoríme o Dušičkách, ktoré máme spojené s návštevou cintorínov. Oba sviatky však majú svoju samostatnú históriu.
„Sviatok všetkých svätých patrí k pomerne starým sviatkom kresťanstva, alebo priamo sa tento sviatok viaže na jeden z posledných nádherných rímskych chrámov, ktoré boli pohanské. Ten chrám bol zasvätený všetkým neznámym bohom,“ priblížila etnologička Katarína Nádaská.
Reč je o slávnom rímskom Pantheone. Dňa 13. mája v roku 609 pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa tento pohanský chrám všetkých bohov a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii. Vtedy sa prvýkrát slávil sviatok všetkých svätých.
Na 1. novembra ho presunul pápež Gregor III. Niektorí tento sviatok vnímajú ako deň pracovného pokoja, pre kresťanov má hlbší význam. Dáva im nádej na život v nebi.
„Celkový počet kostolov zasvätených všetkým svätým je 85. Jeden je pravoslávny, štyri sú gréckokatolícke a zvyšok sú rímskokatolícke kostoly,“ priblížil fotograf Zdenko Dzurjanin.
Drevený kostol v Tvrdošíne
Do skupiny kostolov s patrocíniom všetkých svätých patrí aj vzácny drevený kostol v Tvrdošíne, jeho príbeh siaha až do prvej polovice 15. storočia. Stojí uprostred cintorína a celý areál obklopuje kamenná ohrada.
Svätostánok je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a získal aj ocenenie Europa Nostra. Je to odmena za rozsiahlu rekonštrukciu. Hoci prežil stáročia, nie vždy jeho tvár žiarila tak ako dnes.
„V 80. rokoch bol kostolík celý obrastený stromami. Naozaj to bolo ako strašidelný zámok, pretože bol zatvorený, nebol prístupný, nachádzalo sa tu skladisko. V 90. rokoch, keď bol primátor Ivan Šaško, tak on sa pustil do rekonštrukcie,“ priblížila sprievodkyňa Erika Čajková.
„Celé sa to vyčistilo, ľudia mali sochy kade-tade poschovávané v humnách a celé sa to dalo do podoby, ktorú môžeme dnes obdivovať. Je to nádherné. To, čo máme možnosť vidieť dnes, je zreštaurovaná renesančná úprava kostolíka z polovice 17. storočia,“ doplnila.
Vzácny kostol v Tvrdošíne pre reláciu Slovensko v obrazoch navštívila redaktorka Lucia Čižmáriková:
Lavica aj maľované dvere do sakristie
Chrám, ako miestni hovoria, je rúči nielen zvonku, ale aj zvnútra. Veľkou vzácnosťou je lavica z polovice 17. storočia určená pre významných hostí a maľované dvere do sakristie. Svojím vzhľadom je jedinečný aj barokový oltár.
„Je bez polychrómie, je celý z lipového dreva, čiže nemáme tie sochy maľované, ale môžeme vnímať prácu rezbára. V tomto kostolíku máme možnosť vnímať niekoľko štýlov. Či to je renesancia, gotika, baroko, ale takisto aj ľudové motívy a všetky krásne spolu splývajú,“ povedala sprievodkyňa.
Na oltári sa nachádza obraz olej na plátne, ktorý znázorňuje všetkých svätých. „Je tam znázornených niekoľko postáv v horizontálnych radoch nad sebou, v popredí postava v bielom rúchu, to je Ignác z Loyoly, ktorý bol zakladateľom jezuitov. Nad obrazom je biela stuha s nápisom ‚Táto sláva patrí všetkým jeho svätým‘,“ vysvetlila sprievodkyňa.
„Ľudia sem cestujú z celého sveta, či to je z Japonska alebo z Južnej Ameriky. Aj hodinu dokážu obdivovať túto krásnu pamiatku, dokonca sú organizované zájazdy, ktoré len chodia po pamiatkach UNESCO po Slovensku, Nemecku, Rakúsku, Česku, po celej Európe. Prídu a obdivujú. Dokonca si zaspievajú liturgické piesne. Z toho sa tešíme, že má aj takúto atmosféru a ľudia to dokážu takto navnímať,“ skonštatovala sprievodkyňa.
Vznik Dušičiek
Na druhý deň po Sviatku všetkých svätých si zasa spomíname na všetkých verných zosnulých. Tento deň získal aj poetické ľudové pomenovanie Dušičky. Pamiatka zosnulých sa objavuje po roku 998 vo francúzskom benediktínskom kláštore v Cluny, z iniciatívy opáta Odila.
„Napadla mu pekná myšlienka, že budú spomínať na svojich mŕtvych spolubratov tým, že budú zvoniť v rámci bohoslužieb a si na nich spomenú. A tak sa zvon začal rozliehať v rámci kláštorného komplexu a bolo ho počuť doďaleka. Tak začali korene tohto sviatku Pamiatky zosnulých,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská.
Doplnila, že aj v predkresťanskom období, či ide o Slovanov, Keltov či mnohé ďalšie kultúry, každá mala určitý sviatok, kedy sa spomínalo na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Počas Dušičiek sa veriaci modlia za ich duše v očistci, aby im Boh odpustil hriechy a prijal ich do neba. Ostatní venujú svojim blízkym tichú spomienku. Naše cintoríny sú v tomto období krajšie a rozhoria sa množstvom sviec.
