Grónsky parlament schválil dohodu, ktorá umožní Spojeným štátom rozšíriť vojenskú prítomnosť na tomto arktickom ostrove. Stalo sa tak po mesiacoch tlaku Donalda Trumpa, ktorý hovoril dokonca aj o možnosti získať Grónsko silou. Ostrov zostáva súčasťou Dánskeho kráľovstva, no dohoda vyvoláva medzi miestnymi obyvateľmi aj politikmi rozpory.
Grónsky parlament, ktorý by sa počtom 31 poslancov dal prirovnať k zastupiteľstvu väčšieho slovenského mesta, schválil bezpečnostnú dohodu s USA a Dánskom po búrlivej debate.
Situácii v Grónsku sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Katarína Chovančáková:
Za hlasovalo 16 poslancov, nikto nebol proti a siedmi sa zdržali. Proti však ešte predtým vystupovala najmä opozičná strana Naleraq, ktorá presadzuje nezávislosť Grónska. Jej líder Pele Broberg kritizuje, že ostrov z dohody nemusí mať dostatočný ekonomický úžitok.
Vojenská základňa
Podobne to vidí aj starosta Avannaata Lars Erik Gabrielsen. „Pre Dánsko a NATO je to dobrá dohoda. Pre nás nie, nič z toho nemáme, žiadne peniaze pre našich ľudí. Trump je šikovný, postaví si tu veľké vojenské základne a získa prístup k našim nerastným surovinám,“ vyhlásil.
A čo teda Američania získajú? V Grónsku dnes prevádzkujú jedinú vojenskú základňu Pituffik, ktorá je dôležitá pre radary a protiraketovú obranu. Nová dohoda umožní základňu rozšíriť a vybudovať ďalšie dve vojenské stanovištia.
Ostrov naďalej zostáva pod dánskou zvrchovanosťou, no dohoda bude platiť aj v prípade, že sa Grónsko v budúcnosti osamostatní.
Zmluva sa však netýka iba vojenských základní, obmedzuje aj prístup krajín mimo EÚ a NATO k citlivým sektorom grónskej ekonomiky a práve to otvára otázku nerastného bohatstva ostrova, kto ho bude môcť využívať a čo z toho budú mať samotní Grónčania.
Hoci mnohí ostávajú skeptickí, jedno je isté, že Donald Trump už od ostrova odvráti pozornosť. „Asi je to potrebné. Dúfam, že potom už od americkej vlády nebudeme počúvať také podpásové vyhrážky. Snáď dostali, čo chceli,“ povedal 28-ročný Nukaaka.
Dohodu ešte musí ratifikovať grónsky parlament. Donald Trump však súhlas amerického kongresu nepotrebuje. Nová dohoda totiž nadväzuje na obrannú zmluvu z roku 1951 a na jej aktualizáciu stačí súhlas vlády.
