Zábery, aké sme mali doteraz možnosť sledovať len v amerických filmoch, teraz vidíme v našom susedstve. Takto opísal sobotný (7. 11.) útok v poľskom Krakove minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v diskusnej relácii O 5 minút 12. Tento útok podľa neho nemá žiadny bezpečnostný presah na Slovensko.
Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka v súvislosti s útokom v Krakove upozornil na problém pravicového extrémizmu a zodpovednosť politikov za atmosféru v spoločnosti.
„Po tom, čo sa stalo v Krakove, sa bavíme o problémoch s pravicovým extrémizmom, ktorý môže viesť k násiliu. Pri tejto príležitosti, v tomto kontexte som vás žiadal, aby ste napríklad odmietli spoluprácu s extrémistickou Republikou,“ povedal Šutajovi Eštokovi.
Podľa lídra PS totiž nezávisí bezpečnosť len od práce polície a tajných služieb, ale aj od vyjadrení politických predstaviteľov, ktorí môžu ovplyvňovať spoločenskú náladu. Spomenul aj kontakty s Danielom Bombicom.
„Extrémizmus, pravicový alebo matovičovský, je taký istý,“ reagoval Šutaj Eštok. Šimečku obvinil z politického extrémizmu.
Zníženie veku trestnoprávnej zodpovednosti
V súvislosti s útokmi na školách, radikalizáciou mládeže a incidentom vo Veľkej Lomnici, pri ktorom skupina detí napadla a vyzliekla maloleté dievča, sa politici venovali možnostiam zvýšenia bezpečnosti.
S možným znížením vekovej hranice trestnej zodpovednosti Michal Šimečka nesúhlasí. Podľa neho nie je preukázané, že by malo odstrašujúci účinok na deti, a takýto zásah do trestného systému si vyžaduje dôkladnú odbornú diskusiu.
„Nemôže to urobiť z večera do rána, treba si to veľmi dobre premyslieť a prediskutovať s odborníkmi,“ povedal.
Šutaj Eštok má o účinnosti zníženia vekovej hranice tiež pochybnosti. Navrhuje skôr otvoriť otázku väčšej zodpovednosti rodičov za konanie ich detí.
Útoky na zdravotníkov
Osobitnou témou boli útoky na zdravotníkov v nemocniciach. Šutaj Eštok informoval o školeniach pre zdravotníkov, ktoré ich majú pripraviť na situácie, keď sa stanú terčom útoku. Podobné manuály podľa neho dostávajú aj učitelia. „Nikoho nejdeme školiť v karate, ideme ich školiť, ako sa zachovať v prípade útoku,“ vysvetlil.
Šimečka navrhol, aby pri najväčších urgentných príjmoch vznikli priestory s prítomnosťou policajtov. Do nich by podľa neho mohli smerovať pacienti pod vplyvom omamných látok. Zdôraznil, že PS podporí všetky návrhy, ktoré reálne prispejú k bezpečnosti v školách aj zdravotníckych zariadeniach.
Šutaj Eštok zároveň hovoril o potrebe vybudovania záchytiek. Priznal, že ide o zložitý proces, vybavenie by však podľa neho mohol financovať ďalší balík eurofondov.
Otázne fungovanie parlamentu
Koalícia už v parlamente nemá istú väčšinu a disponuje len 75 hlasmi. Zapríčinil to prestup poslanca Romana Malatinca, odídenca z Hlasu a od huliakovcov, k nezaradenému poslancovi a nedávno odvolanému ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi.
Matúš Šutaj Eštok priznal, že Hlas-SD urobil chyby pri zostavovaní kandidátky do posledných parlamentných volieb. Ľudia ako Malatinec, Samuel Migaľ či Radomír Šalitroš podľa neho už v budúcnosti na kandidátke strany miesto nedostanú. Minister zároveň zdôraznil, že Hlas sa po nedávnych regionálnych voľbách stabilizoval.
Kriticky sa vyjadril aj na adresu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý sa podľa neho snaží v rámci koalície získavať ďalších poslancov. „To, čím sa on obklopuje z radov skokanov roka, ja sa mu niekedy čudujem,“ poznamenal Šutaj Eštok.
Ďalšie fungovanie vládneho zoskupenia ako aj vyhlásenie predčasných volieb má v rukách predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Za kľúčové Šutaj Eštok označil, aby v parlamente naďalej prechádzali „zákony na pomoc ľuďom“. Verí, že Taraba pri takýchto zákonoch podporil koalíciu.
Naopak, o Tarabovej podpore vládnych návrhov si nie je istý líder PS. Exminister životného prostredia podľa neho už teraz tvrdí, že niektoré legislatívne návrhy v parlamente nepodporí. Ide napríklad o návrh zákona na zrušenie volieb poštou zo zahraničia či zákon o tzv. kajúcnikoch.
