Čo robiť, keď sa dospelé deti nedokážu dostať k vlastným rodičom? Keď narážajú na prekážky a inštitúcie im nevedia alebo nemôžu pomôcť? Rodinné vzťahy sa niekedy vyhrotia natoľko, že niektorí členovia stratia možnosť kontaktu s blízkym človekom.
Tí, ktorí zostanú za zatvorenými dverami, často nevedia, na koho sa obrátiť a ako situáciu riešiť. Prípad, ktorý vám ukážeme, sme pre jeho citlivosť anonymizovali. No poukazuje na to, prečo je potrebné hľadať systémové riešenia.
Prečo sa pán Ján nedokáže dostať k svojej matke, zisťoval redaktor STVR Ivan Brada v relácii Reportéri:
Vzťahy medzi Jánom a jeho dvoma staršími sestrami sa rozpadli po smrti ich otca v roku 2020. „Otec závetom určil ako svojho dediča mamu. Moje sestry neakceptovali rozhodnutie otca a napadli závet,“ priblížil pán Ján.
Keďže sestry so závetom nesúhlasili, traja súrodenci a ich mama zdedili svoju časť majetku tak, ako to v prípade dedičstva stanovuje zákon. „Celý čas počas dedičského konania sa mama správala úplne bežne, normálne, ako hociktorý dôchodca,“ ozrejmil Ján.
Mama neskôr previedla svoje podiely na nehnuteľnostiach synovi. Boli to len tri mesiace po skončení dedičského konania. Keď to jeho sestry zistili, vyzvali ho, aby sa s nimi dohodol na vysporiadaní majetku.
„Súrodenci môjho klienta uvideli, že ak sa nedohodnú medzi sebou, tak budú iniciovať súdne konanie o obmedzení spôsobilosti a neplatnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu,“ uviedla advokátka pána Jána Lucia Boráková.
Ján v čase prevodu podielov býval s mamou v jednej domácnosti. Po úraze v roku 2022 skončila v nemocnici a odtiaľ si ju k sebe domov zobrala najstaršia dcéra. Odvtedy matku nevidel. „Je to od polovice februára 2022. To bol asi posledný kontakt s mamou,“ dodal.
„Sestra môjho klienta si zobrala matku k sebe, že bude u nej, že sa bude o ňu starať. Následne z jej strany bola podaná žaloba na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Bola ustanovená ako opatrovníčka,“ opísala Boráková.
Ján šiel preto na okresný súd overiť si, či jeho sestry „predsa len niečo nepodali“. Úradníčka mu potvrdila, že áno. „A hovorím, že prosím vás, kedy bude pojednávanie? A pani za tou priehradkou mi hovorí – práve začalo,“ dodal.
„V prípade, že niekto podá návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, súd nemá povinnosť informovať všetkých rodinných príslušníkov,“ objasnila Boráková.
Na pojednávaní sa ocitol náhodou
Syn sa tak na pojednávaní o návrhu na obmedzenie právnej spôsobilosti vlastnej mamy ocitol náhodou. V ten deň vypovedal na súde znalec z oblasti psychiatrie, ktorý podľa Jána jej stav posúdil ako stredne ťažký až ťažký. „Úplne sama chodila na MHD, chodila do mesta, stretávala sa s ľuďmi,“ skonštatoval jej syn Ján.
Mama sa na pojednávaní neukázala, v domácnosti jej dcéry ju navštívil vyšší súdny úradník. S obmedzením právnej spôsobilosti súhlasil aj prokurátor. „Žiadali sme súd, aby sa mama dostavila na pojednávanie. Na to moja sestra, že to sa nedá,“ doplnil Ján.
Ten sa snažil dostať k svojej mame ešte predtým, ako o jej spôsobilosti súd rozhodol. „Zavolal som políciu, prišla polícia. Tiež nechcela dlhodobo otvárať, až potom následne otvorila. Že sú choré na covid, že mama leží a nemôžem ju vidieť. Ešte mi pani policajtka povedala, že mama sa pozerala cez žalúzie na mňa,“ prezradil.
Ján chodieval niekedy aj okolo, aby tajne nazrel dúfajúc, či mamu neuvidí v okne. Bolo však vždy zhasnuté a napokon to vzdal.
Jánova advokátka poznamenala, že matka jeho klientovi nikdy nepovedala, že by s ním nechcela mať žiadny kontakt. „Túto informáciu máme práve iba od sestry sprostredkovane, že matka sa s ním nechce stretnúť alebo že matka už nie je schopná sa s ním stretnúť. A v zásade nikto ani nekontroluje, ako to naozaj je,“ dodala.
Sestry hovoriť nechceli
Rozsudok o obmedzení spôsobilosti potvrdili krajský aj Najvyšší súd SR a ani Ústavný súd SR žiadne pochybenia nezistil.
„Súd sám skonštatoval aj to, že môj klient nenamietal od začiatku, že chce vypracovať znalecký posudok. Na druhej strane, on sám nevedel, že také konanie prebieha. Čiže predsa len na to prvé pojednávanie išiel bez právnika, išiel sám,“ poznamenala Boráková.
Chceli sme vedieť, ako situáciu vnímajú sestry pána Jána. Vybrali sme sa preto k domu, v ktorom by mala mama žiť so svojou dcérou – opatrovníčkou. Neotvorili nám tu a ani v dome druhej sestry. Tá neskôr telefonicky rozhovor pred kamerou odmietla. Tvrdí, že jej brat nemá o mamu úprimný záujem.
„Riešili sme to aj cez sociálneho pracovníka. Nemôže vojsť do domu bez súhlasu majiteľa,“ vysvetlila advokátka Boráková.
Sestru pána Jána, ktorú súd ustanovil za opatrovníčku chorej mamy, sa nám nakoniec zastihnúť podarilo na jej pracovisku. Pred kamerou hovoriť nechcela. Potvrdila, že sa o mamu stará vo svojej domácnosti. Brata tam však pre veľmi zlé vzťahy pustiť neplánuje. Zdravotný stav mamy to podľa ani neumožňuje.
„My ani nevieme, akých lekárov aktuálne navštevuje matka. Či je v nejakej liečbe, či naozaj trpí nejakým ochorením, do akej miery,“ podotkla Jánova advokátka Lucia Boráková.
Obavy, že matku už neuvidí
Pán Ján žiadal o pomoc rôzne úrady, vstúpiť do bytu sestry bez jej súhlasu však nemôže nielen sociálny odbor mesta, ale ani ďalšie inštitúcie.
Podľa Borákovej mu nepomôže ani polícia. „Zákon nejakým spôsobom neupravuje, že sa teraz môže domáhať toho, aby ho tam niekto pustil, do toho obydlia. Áno, keby sme mali rozhodnutie súdu, lenže ide o dospelého človeka, o dospelého rodiča, nie o maloleté deti,“ dodala.
Ján tiež pripomenul, že v spisoch bola naposledy uvedená iná adresa pobytu, než na akej doposiaľ bývala. Menovku mamy sme na poštovej schránke na novej adrese nenašli. Vyjadril obavy, že už matku nikdy viac neuvidí.
Syn Ján požiadal o pomoc Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Ten však priamo zasiahnuť v tomto prípade nemôže. „Požiadali sme o spoluprácu sociálny odbor mesta. Záleží od toho, či tam nejaká spolupráca bude alebo nie,“ informovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Sestry pána Jána nám potvrdili, že ich sociálny odbor mesta kontaktoval, nikto však neprejavil záujem o návštevu mamy v domácnosti. Ak sa tak stane, vraj s tým problém nikto robiť nebude.
„My sa nebavíme o maloletých deťoch, ale o dospelom človeku, ktorý sa dožaduje kontaktu s inou dospelou osobou. A tam nie je možnosť, či zo strany prokurátora, alebo nejakého úradu vstupovať do týchto konaní. Pretože jednoducho zákon takú právnu úpravu neobsahuje,“ reagovala Boráková.
„Zástupcovia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nemôžu vstúpiť do bytu, pokiaľ na to nemajú oprávnenie od dotknutej osoby. Nemôžu rozhodovať o sporoch medzi opatrovníkom a blízkou alebo zverenou osobou. Taktiež nemôžu nariaďovať opatrovníkovi, aby umožnil kontakt opatrovanej osoby, ak sa chce s niekým stretávať,“ potvrdila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Iveta Dorčáková.
Stále zložitejšie dokazovanie
Podľa Borákovej podal Ján návrh na súd, aby sa s matkou mohol stretávať. „Ide o žalobu na ochranu osobnosti, pretože zákon o rodine nepamätá vôbec na takéto situácie, kde by sa upravovalo stretávanie sa plnoletých detí s ich rodičmi,“ dodala.
Pripomenula, že žaloba bola podaná v roku 2025. „A teraz bol nariadený znalecký posudok, presne za účelom zistiť stav matky pre účely stretávania. To bude, predpokladám, niekoľko mesiacov, kým bude vypracovaný znalecký posudok a bude nariadené pojednávanie,“ ozrejmila Boráková.
„A ja sa už aj obávam, že ak by mama bola náhodou už v takom zlom stave, že už by ma nepoznala, kto mi vráti tie časy? Možno ešte pred rokom alebo dvoma rokmi, keby sme sa mohli normálne rozprávať a mohla sa slobodne aj vyjadrovať k veciam,“ pýta sa Ján.
V súdnom konaní pôjde nielen o posúdenie toho, či dochádza k porušeniu základných práv dospelého syna, ale aj o základné práva samotného človeka s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
„Mama nikdy nepovedala, že teba nechcem do konca života vidieť alebo že by nechcela byť so mnou v kontakte,“ povedal Ján
Aká je ale vôľa samotnej matky alebo aká bola jej vôľa v minulosti, bude stále zložitejšie dokazovať. „To je vec, ktorá môže trvať dlho a je to vec, ktorá vo výsledku, aj keď bude úspešný, proste nedopomôže tomu, že matku naozaj stretne ešte predtým ako umrie,“ zhodnotila Boráková.
Navzájom sa obviňujú, že ide o majetok
Podľa sestier bratovi nejde o stretnutie s mamou, ale o majetok, ktorý podľa nich získal od mamy v roku 2022 pod nátlakom, kvôli čomu ho teraz žalujú na súde. Ján však tvrdí, že majetok je, naopak, motívom správania sa jeho dvoch sestier.
„Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neznamená, že ona má rozhodovať aj o tom, s kým sa stretáva či nestretáva,“ skonštatovala Jánova advokátka Lucia Boráková.
„Ak opatrovník nevykonáva svoju funkciu riadne, môže zasiahnuť súd, ktorý nad takouto činnosťou opatrovníka dohliada. V danej situácii jedinú cestu zrejme predstavuje riešenie súdnou cestou,“ odporučil Stanislav Jurikovič z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.
Podľa Borákovej je podaný návrh na zmenu opatrovníka. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím dlhodobo presadzuje posilnenie právnej ochrany tých, ktorí si už svoje práva brániť nedokážu a možno o nich už ani nevedia. K ďalšiemu posilneniu ich práv má dôjsť od polovice budúceho roka.
„Nová právna úprava v občianskom zákonníku počíta s tým, že obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony bude úplne to najkrajnejšie riešenie,“ reagovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
„Predtým sa však súd vždy musí zaoberať tým, či nie je možné rozhodovať o podpore v rozhodovaní, keď by sa tomu človeku nezasahovalo do spôsobilosti na právne úkony, ale mal by okruh podporovateľov, viacerých ľudí, ktorí by mu asistovali pri zabezpečení jeho záležitostí,“ doplnila.
Právne vákuum
„Myslím si, že môj klient nie je jediný, kto sa ocitol v takejto situácii. A vzniká tu nejaké vákuum, že sa musí domáhať rôznymi inými možnými zákonnými prostriedkami toho, aby sa mohol s matkou stretnúť, aby mohol vedieť, aký je jej zdravotný stav,“ zhodnotila Boráková.
Stavrovská upozornila na zákon o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorý bol prijatý v roku 2005.
„Už vtedy sme v rámci občianskeho združenia na pomoc ľudí s mentálnym postihnutím spracovali návrh na sociálnoprávnu ochranu dospelých osôb, aby orgány sociálno-právnej ochrany mali vo svojej pôsobnosti aj starostlivosť o takýchto ľudí,“ dodala.
Úrad komisára potrebu nového zákona o sociálnoprávnej ochrane dospelých spomínal aj neskôr vo svojich správach, ktoré každý rok predkladá do parlamentu. K zmene legislatívy však zatiaľ v tomto prípade nedošlo.
„Ak sa náhodou podarí, že sa konečne stretnem s mamou, sám som zvedavý, ako bude na mňa reagovať. No bude to veľmi ťažké, lebo to bude veľmi emotívne. Mne už nikto nevráti štyri roky, čo som bez mamy,“ uzavrel Ján.
